Adventné rána v obci Záhradné pri Prešove budú tento rok nezvyčajne tiché. Rorátne omše, ktoré k predvianočnému obdobiu neodmysliteľne patria, sa síce konať budú aj naďalej, no bez tradičného ranného zvonenia. Farnosť sa rozhodla pre tento krok po opakovanej sťažnosti jednej z obyvateliek obce, ktorej zvuk zvonov pred šiestou hodinou ráno dlhodobo prekážal.
Rozhodnutie vyvolalo v obci silné emócie. Záhradné je známe vysokým podielom veriacich a roráty sa tu tešia mimoriadnej obľube – často sa ich zúčastňuje viac ľudí než bežných večerných bohoslužieb.
Farnosť o zmene informovala prostredníctvom sociálnych médií v obsiahlom a otvorenom ozname, v ktorom vysvetlila dôvody, okolnosti aj postoj duchovného vedenia. Ako sa v ňom uvádza, rozhodnutím farára „už nebudú kostolné zvony zvolávať veriacich na svätú omšu pred rannými svätými omšami – na tzv. roráty. To však neznamená, že sväté omše nebudú. Práve naopak.“
Hoci ide o tradíciu, ktorá v Záhradnom funguje už celé roky, farnosť sa rozhodla ustúpiť a vyjsť v ústrety požiadavke na dodržiavanie nočného pokoja. „Aj keď žijeme v demokracii, neznamená to, že jeden človek môže presadzovať svoj názor na úkor celej dediny. Kostol postavili naši starí rodičia svojpomocne ešte za komunizmu. Z posledného dali, aby stál a jeho zvony mohli znieť. Dokonca sa na tom podieľali aj ľudia iného vierovyznania, lebo chceli, aby obec mala svoje tradície a duchovné miesto,“ reaguje na situáciu Henrieta. „Dedina má svoje zvyky, zvuky a tradície. Kto sa rozhodne žiť na dedine, mal by to rešpektovať,“ dodáva.
Rorátne omše sa v Záhradnom konajú už o 5:30 hod. Tento čas nie je náhodný – vyhovuje najmä pracujúcim, ľuďom dochádzajúcim za prácou a tým, ktorí nastupujú na ranné smeny. Veriaci sa preto pri kostole schádzajú ešte za tmy, často už pred pol šiestou.
Tieto omše sú tradičné a naozaj výnimočné. Cesta do chrámu býva osvetlená len lampášmi a ani v samotnom kostole sa nerozsvieti. Práve tma a ticho majú symbolický význam – pripomínajú obdobie, keď ľudstvo podľa kresťanskej tradície ešte očakávalo príchod svetla.
„Akože ešte keby to vadí polovici obce, chápem, ale pre jednu osobu?“ Neveriacky sa pýta Anežka, a nie je jediná.
Zmena prišla po tom, čo sa nemenovaná obyvateľka obce opakovane obrátila na farnosť so žiadosťou, aby sa ranné zvonenie zrušilo. Podľa farského oznamu ide o osobu, ktorá sa do Záhradného prisťahovala pred viac ako desiatimi rokmi a na zvony si ani po takom čase nezvykla. Po vlaňajšej telefonickej výhrade sa mala tento rok opätovne ozvať emailom a následne pohroziť riešením situácie prostredníctvom polície a nadriadených cirkevných orgánov. „Ja bývam celý život pri kostole a zvony počujem lepšie než ktokoľvek iný a môj synček ich ani nevníma, to chodí spať o 12:00 hod. keď zvonia na obed. Všetko sa dá aj zvyknúť na zvony, ale očividne nechce,“ odkazuje Martina.
Farnosť uvádza, že zvonenie bolo v dané ráno skrátené, no po konzultácii so starostkou obce a farskými kurátormi sa duchovný otec rozhodol požiadavke vyhovieť. V oznámení sa zároveň pripomína aj jeho zdravotný stav, ktorý zohral rolu pri snahe vyhnúť sa konfliktom. „Jedna osoba urobí toto? Tak ak zomrie ani vtedy jej nebudú vyzváňať ? Či vtedy môže lebo ona ich hlas už počuť nebude?“ pýta sa rozhorčená Mária.
V Záhradnom ide podľa miestnych o bezprecedentnú situáciu. Marek, autor oznamu pripomína, že v obci si nepamätá obdobný prípad sťažnosti na zvonenie, pričom mnohí obyvatelia zvony vo svojich domovoch ani nepočujú. Zároveň poukazuje na fakt, že v zahraničí býva zvonenie počas nočných hodín bežné a zvukové prejavy viery sú súčasťou verejného priestoru. Farnosť vyzýva veriacich, aby situáciu nevnímali s hnevom, ale s porozumením, a aby v modlitbách mysleli aj na tých, ktorým zvony prekážajú.
Advent v Záhradnom tak pokračuje ďalej, bez zvukovej kulisy zvonov, no so zachovaným duchovným obsahom, ktorý robí z rorátov jedinečný prvok predvianočného obdobia.