Prečo vzniká na Spiši takzvaný malý Londýn a prečo je celý región tak často zahalený v hmle?

Medzi Braniskom a Levočskými vrchmi leží kotlina, ktorú miestni s úsmevom prezývajú malý spišský Londýn. Nie pre ruch veľkomesta, ale pre hmlu, ktorá sa tu drží celé dni ako ťažká perina. Z diaľky niekedy vôbec nevidno Spišský hrad, hoci jeho silueta bežne dominuje krajine. Najmä rána však vedia byť v tomto regióne magické a úplne iné než počasie na druhej strane tunela.

„A niekedy tak je, že celá dolina je hmla, len vrch hradu vidno. Akoby na mori plával,“ uviedol pre TV JOJ obyvateľ Spišského Podhradia, nad ktorým sa vypína najväčší hrad v strednej Európe. Hmla sa podľa odborníkov drží práve v miestach, kde je vzduch pokojný a málo veterný. Tento efekt je pre Spiš typický a miestni ho berú ako súčasť svojho každodenného koloritu, aj keď návštevníkov vie poriadne zaskočiť.

VUDEO: Košický kraj sa zahalil do bielej pokrývky, pozrite sa na nádherné zábery z rôznych miest

Odborníci na to majú jednoznačné vysvetlenie

Hmlu ešte pred Vianocami zachytila aj kamera priamo na Spišskom hrade, keď bola oblasť pod jasnou oblohou s teplotou okolo jedného stupňa pod nulou. Často sa stáva, že s podobným úkazom sa stretnete aj pri Levoči a mesto tak zahalí závoj tajomstva.

Aké vysvetlenie na to však majú odborníci? Podľa ich slov hmla vo všeobecnosti vzniká, ak sa teplota dostane pod takzvaný rosný bod. „Niektoré oblasti sú na to náchylnejšie, sú to práve tie, ktoré sú menej veterné, takzvané nevetrané kotliny,“ ozrejmil hydrológ Michal Hazlinger.

FOTO: Zasnežené mesto očami Košičana. Košice sa pred Milanovým objektívom menia na rozprávku

Zároveň doplnil, že pri silnom mraze by hmla nevznikla, no teploty okolo nuly ešte stále umožnia, aby sa vlhkosť v kotline „uväznila“. Keď je však teplota príliš nízka, tak sa hmla nevytvára, pretože atmosféra nedokáže udržať dostatočné množstvo vlhkosti. Ako uzavrel Hazlinger, tam, kde nie je vlhkosť, nie je ani hmla.