FOTO: Započuli ste už pri turistike v lese bubny ďatľov? Za búchaním do dreva je viac, ako si mnohí myslia

V lesoch Slovenska počuť bubnovanie ďatľov, ktoré slúži ako zložitá forma komunikácie, označuje teritórium a vyjadruje nálady týchto vtákov.

Ex Ticho lesa občas prerušuje zvláštny zvuk, ktorý sa nesie pomedzi stromy široko-ďaleko. Nejde však o žiadny koncert ani ľudskú činnosť. Je to komunikácia, ktorá má v prírode presné pravidlá a svoj vlastný rytmus.

„Do ďaleka znejúce bubnovanie v prebúdzajúcej sa prírode… Nie je to koncert bubeníkov, ale lesná 'sociálna sieť' ďatľov,“ približujú ochranári z TANAP-u.

Práve ďatle totiž nekomunikujú len spevom ako väčšina vtákov. Namiesto toho využívajú zobák a kmeň stromu. „Na rozdiel od spevu väčšiny vtákov využívajú ďatle na komunikáciu bubnovanie zobákom o drevo,“ vysvetľujú.

Takéto „klepanie“ pritom nie je náhodné. Slúži na jasné odkazy do okolia, označenie teritória, prilákanie partnera aj varovanie konkurencie. Inými slovami: „Tu už niekto býva.“ Každý druh má pritom svoj vlastný rytmus. „Každý druh má svoj vlastný rytmus, ako podpis v profile,“ dodávajú ochranári.

Galéria: 4 fotky

Každý je iný: od tichého „introverta“ po hlasného bubeníka

V našich lesoch možno stretnúť viacero druhov ďatľov a každý z nich je trochu iný.

Ďubník trojprstý je skôr nenápadný. Ako upozorňujú ochranári, „je tichší, nenápadný, skôr „introvert“ medzi ďatľami“. Zaujímavosťou je, že má len tri prsty, čo mu pomáha lepšie sa držať na kmeni stromu. Zároveň je užitočný pre les, živí sa lykožrútmi a pomáha tak chrániť stromy.

Na opačnom konci stojí ďateľ veľký, ktorého pozná takmer každý. „Jeho bubnovanie je rýchle a hlasné, počuť ho na veľkú vzdialenosť,“ približujú ochranári. Okrem hmyzu si rád pochutí aj na semienkach či orechoch a hniezdnu dutinu dokáže vytesať za niekoľko týždňov.

Galéria: 4 fotky

Nie každé klepanie však znamená to isté. „Pri hľadaní potravy je klepanie jemnejšie, no pri tesaní dutiny alebo bubnovaní ide o poriadne hlasnú „správu“ do lesa,“ vysvetľujú ochranári.

Stačí sa teda na chvíľu zastaviť, započúvať a les začne rozprávať vlastným spôsobom. Možno práve vtedy zistíte, že aj obyčajné bubnovanie môže byť v skutočnosti premyslenou komunikáciou, len v jazyku, ktorému bežne nerozumieme.