Každý z nás má rád iný spôsob oddychu, pre niektorých to môže byť čítanie kníh, pozeranie filmov, pre iných zase beh, turistika či ďalšie športové aktivity. Peter patrí medzi nadšencov aktívneho oddychu a voľný čas trávi rád práve pri behu, cyklistike či v horách. Obľúbenú aktivitu sa rozhodol spojiť s obľúbeným prostredím a začal behať v horskom teréne. Len nedávno sa mu podaril zaujímavý výkon, ktorým sa nemôže pýšiť každý.
Peter Leitman v júni sám prebehol magistrálou Belianskych, Vysokých a Západných Tatier za menej ako 24 hodín. Tohto šikovného, no naozaj skromného športovca sme vyspovedali a okrem iného sme zistili aj to, čo ho počas spomínanej akcie najviac prekvapilo.
Peter je športový nadšenec, ktorý sa aktívne venuje cyklistike a taktiež behu. Ako sám uviedol, cyklistika je jeho dlhoročná vášeň a postoj k životu vyjadrený slobodou na dvoch kolesách. Aj keď pochádza z menšej obce v okrese Prievidza, na turistiku sa snaží chodiť najmä do Tatier. Navštevuje ich stále, keď to je možné párkrát do roka.
„Ale samozrejme Slovensko je nádherná krajina, máme aj iné hory ako Tatry… Aj v našom okolí je krásne. Naša príroda, zvyky a tradície. Rozhodne máme čo ponúknuť. Folklór, spev, tanec… Odkazy našich predkov, na ktoré môžeme byť hrdí a mali by sme ich posúvať ďalej… Som naozaj hrdý Slovák a milujem našu krajinu!“ uviedol hrdý Peter.
Za najkrajšie miesto v Tatrách, ktoré mu učarovalo a je jeho srdcovkou, považuje Hladký štít, Hladké sedlo a okolie. Peter si pred pár rokmi našiel nezvyčajný koníček. Začal intenzívnejšie behať aj v horskom teréne a koncom júna prebehol magistrálou Belianskych, Vysokých a Západných Tatier za deň, presnejšie za 16 hodín, 35 minút a 51 sekúnd.
„Je to sloboda, vášeň pre pohyb a posúvanie svojich limitov. No príroda je mocná a nie vždy sú ideálne podmienky. Preto treba pokoru a vedieť kedy ustúpiť, alebo počkať na mieste, kým bude bezpečnejšie.“
Podľa Petra bola na tejto akcii najnáročnejšia na psychiku samota po zotmení. Orientácia bola ťažšia v západnej časti Tatier, a to hlavne v tme. Oporou mu bol sused s autom, ktoré mu poskytlo útočisko v prípade problémov, doplnenia tekutín, jedla či suchého športového oblečenia.
„Ale nie všade sa dá autom dostať. A čo najmenej som chcel stáť... Po fyzickej stránke boli namáhavé stúpania, aj keď ich mám rád, no po istej dávke kilometrov je to samozrejme ťažšie. Telo sa postupne viac a viac ozýva… A aj zbehy dole kopcom ma dosť brzdili. Prečkal som na Sliezskom dome búrku a na Popradskom plese silný lejak, kedy doslova nejakú dobu pršal bočný dážď vo vetre. Mám rád takéto prírodné deje, aj keď spomaľujú...“
Počas samoty sa snažil viac pískať, čo mu aj pomohlo. V okolí Podbanského sa mu takto podarilo odplašiť medveďa, ktorý bežca zaregistroval skôr ako on jeho. Počas akcie dopĺňal energiu energetickými gélmi a ďalšími doplnkami a taktiež mal v susedovom aute v prípade núdze pripravené jedlo.
Peter už podobné akcie absolvoval, skúsil prechod hrebeňa Nízkych Tatier, čo je približne 95 kilometrov. Túto trasu začal na Šumiaci a skončil v Donovaloch. Plánuje aj ďalšie podobné aktivity, rád by ešte raz prebehol hrebeň Nízkych Tatier či Malú a Veľkú Fatru.
A čo tohto namotivovaného športovca na horách fascinuje najviac? „Fascinujú ma štíty a doliny, ako vznikali. Fascinuje ma tá sloboda a spätosť s prírodou. Akí sme voči nej malí a musíme si ju skrátka v najlepšom možnom stave chrániť a zachovať čo najviac pre naše budúce generácie. A nie je to pre mňa len klišé.“
Peter má za sebou dychberúce výkony, no aj napriek tomu je veľmi skromný. Počas rozhovoru podotkol, že sú bežci, ktorí robia väčšie výkony a sú v lepšej kondícii. On sa v prvom rade klasifikuje ako cyklista, no podľa príbehu môžete sami súdiť, že ani behu nepovie nie.
„Chcel by som poďakovať za moju úspešnú akciu Bohu, mojej rodinke a susedovi Ivanovi Leitmannovi, ktorý bol v ten deň naozaj dôležitý človek a opora. Niekto si neuvedomuje, aká ja dôležitá podpora v aute od niekoho zodpovedného. Ivo bol so mnou na viacerých takýchto akciách a venoval mi svoj čas, ďakujem,“ dodal na záver Peter.