Rainerova útulňa vo Vysokých Tatrách sa stala centrom sporu medzi Správou TANAP-u a jej dlhoročným nájomcom Petrom Petrasom. Právna analýza odporúčala verejnú súťaž na nového chatára alebo prevzatie chaty pod správu TANAP-u. Namiesto toho však chata prešla pod Ministerstvo životného prostredia, ktoré ju teraz môže prenajať priamo Petrovi Petrasovi mladšiemu na 15 rokov bez výberového konania.
Právne dokumenty TANAP-u poukazujú na viaceré porušenia pravidiel ochrany prírody, ktoré mal Petras spáchať, píše Denník N.
Jedným z najdiskutovanejších momentov je kŕmenie divokej líšky, známej ako „Líška Eliška“. Petras sa netají tým, že ju pravidelne prikrmoval a využíval na propagáciu chaty na sociálnych sieťach. Podľa TANAP-u je však takéto správanie vážnym problémom, pretože líšky strácajú prirodzenú plachosť a môžu sa stať hrozbou pre turistov.
Okrem toho právna analýza upozorňuje na umiestňovanie nelegálnych informačných tabúľ a sôch, ktoré sa pri chate objavili bez povolenia. Kritizované sú tiež hlučné podujatia, ktoré údajne rušia miestnu faunu a prispievajú k poškodeniu vegetácie.
Ďalším problémom má byť neoprávnené presádzanie stromčekov v najvyššom stupni ochrany prírody. TANAP tvrdí, že Petras nelegálne odstraňoval drevo z popadaných stromov v okolí chaty.
Situáciu ešte viac vyhrotil incident z roku 2024, keď malo dôjsť k fyzickému napadnutiu strážcu TANAP-u. Právna analýza konštatuje, že tento incident nebol nahlásený polícii, no považuje ho za vážny.
Petras tvrdí, že jeho rodina do chaty investovala vlastné peniaze a zachránila ju pred zánikom. Podľa neho sa TANAP voči nemu zaujal nepriateľsky a snaží sa ho vytlačiť.
Nový nájom vo výške 4000 eur ročne považuje za primeraný. Argumentuje, že útulňa neposkytuje ubytovanie ani stravu, a preto nemožno jej nájom porovnávať s veľkými horskými chatami.
Rainerova chata tak zostáva v centre napätia. Rozhodnutie o jej budúcnosti môže ovplyvniť celé fungovanie tatranských chát a ich vzťah s ochranármi.