Ako prebiehalo obliehanie Prešova počas Tökölyho povstania

Redakcia
•
09 január 2015, 01:33

Nemalý podiel na všestrannom, hlavne však kultúrnom rozvoji mesta malo udomácnenie reformácie. V dôsledku úzkych kontaktov mešťanov s nemeckými krajinami na myšlienky reformácie dostali do Prešova už krátko po vystúpení Martina Luthera (1483-1546) vo Wittenbergu r. 1517. Prešovčania prijali jeho učenie v roku 1531 a počas nasledujúcich štrnástich desaťročí (do r. 1671) neexistovala na pôde mesta iná cirkev ako evanjelická augsburského vyznania.

V dejinách protestantizmu v Uhorsku majú významné miesto dve prešovské synody (1546 a 1549), na ktorých sa mešťania piatich slobodných kráľovských miest, vyznávajúci Lutherovo učenie, organizačne zjednotili v prvom senioráte na území Slovenska. Do superintendencie piatich (neskôr šiestich) slobodných kráľovských miest patrili: Prešov, Košice, Bardejov, Levoča, Sabinov a od polovice 17. storočia i Kežmarok.

V r. 1549 prijali spoločné vyznanie viery, ktoré vypracoval významný reformátor a pedagóg, rektor bardejovského gymnázia Leonard Stöckel (1510-1560). Medzi uvedenými mestami získal Prešov čoskoro vedúce postavenie a v nasledujúcich rokoch vyrástol na politické a kultúrne centrum evanjelikov v tzv. Hornom Uhorsku. Nemalou mierou sa o to zaslúžila i tunajšia škola, hlavne však osobnosti, ktoré na nej pôsobili. Už na sklonku storočia sa z pôvodnej mestskej školy stalo humanistické gymnázium a prednášali sa na ňom i “vyššie” náuky, filozofia a teológia. Viacerí spomedzi jeho rektorov sa preslávili ako spisovatelia a filozofi. Mnohí z nich študovali na nemeckých univerzitách a patrili k žiakom Luthera či Melanchtona.

Podobne ako v iných mestách, i v Prešove bola cirkev vnútorne organizovaná podľa národnostnej príslušnosti. Každá z troch národností, Nemci, Slováci i Maďari, mala vlastný kostol i kňaza, príp. kazateľa. Pozíciami prešovských evanjelikov neotriasol ani prvý nástup rekatolizácie v Uhorsku na začiatku 17. st. a mesto i naďalej ostávalo významnou baštou protestantizmu. Azda najlepšie to vyjadruje založenie evanjelického Kolégia hornouhorských protestantských stavov v r. 1, vyššej školy stredoeurópskeho významu. Kolégium malo byť dôstojnou protiváhou jezuitskej univerzity v Trnave a katolíckej akadémie v Košiciach.

zdroj: prešov.sk