Kto zažil deväťdesiate roky v Kežmarku, vie, že pravá zábava sa nerátala podľa hodín, ale podľa toho, kedy sa zatvorili dvere hotela Lipa. Víkendové večery tu patrili blikajúcim svetlám, vôni miešaných drinkov a plnému parketu, kde sa rodili priateľstvá, lásky aj tie najlepšie historky. Stačilo povedať „ideme do Lipy“ a každý vedel, že noc sa ešte len začína.
Obľúbená stránka Kežmarok na historických fotografiách nedávno zverejnila zábery zo začiatku 90. rokov a okamžite rozprúdila vlnu nostalgie. Na fotografii od Jána Horobu pózuje legendárna zostava, ktorá sa starala o zábavu v hoteli Lipa. Discjockey Martin Lipták, barmani Janko Horoba a Jozef Baláž, barmanka Ani Dubinská, Zemančíkovci a biletár „Sendy“ Senderák, píše stránka k záberu.
Fotografia spustila lavínu spomienok na časy, keď Lipa patrila k najvyhľadávanejším miestam zábavy v Kežmarku. „To boli krásne časy, zážitky, ale aj discotéky, v tom čase asi najlepšie v Kežmarku, kde sa dalo chodiť. Krásne spomienky na tento hotel Lipa,“ napísala Silvia.
Podobne reagoval aj Robert: „Krásna spomienka na krásne časy. To bola parta.“
Dnes by už na mieste hotela Lipu málokto spoznal. Tam, kde kedysi stáli tanečné parkety, bar so zrkadlami a legendárne boxy na sedenie, je dnes Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny s klientskym centrom. Prečo hotel ukončil svoju prevádzku, sa dopátrať nepodarilo.
Napriek tomu v spomienkach ľudí zostáva. „Bažant a Lipa veľká zábava. A hlavne, keď prišiel Apa a 10 slaďákov za sebou. Nedeľa plná diskotéka v Lipe od 20:00 do 24:00,“ spomína Slavomír.
K hotelu Lipa v Kežmarku už v auguste tohto roka rozbehla „veľkú pátraciu akciu“ aj Kežmarčanka Nika. Už vtedy sa pod príspevkom spustila vlna komentárov, v ktorých pamätníci pridávali svoje historky na niekdajšiu legendu mesta.
Pre mnohých Kežmarčanov bola Lipa viac než len hotel či diskotéka. V spomienkach žije ako miesto, kde sa tvorili priateľstvá a dokonca aj životné príbehy. Helena napísala: „My sme tam boli ubytovaní ako študenti z VŠP Nitra v roku 1986. Boli sme na zemiakovej brigáde. 20. septembra 1986 nás svadobníci všetkých zavolali na svadbu a tam sme sa dali dokopy s mojím drahým, s ktorým sme spolu už 39 rokov.“
Veronika pripomenula, že bar v Lipe mal neopakovateľnú atmosféru: „Škoda toho hotela, všetko dobré zlikvidovali. Bar bol tam pekný, s čalúnenými boxami na sedenie a veľkými zrkadlami, vyzeralo to honosne a hrávalo sa tam a tancovalo… aj izby boli pekné, malo to využitie.“
A spomienky majú aj drobný rebelský nádych. „Moja mama aj strýko tam boli čašníci. Ja keď som sa nedostala na disco, že bolo plno, tak som prešla cez kuchyňu. A niektorí, čo sa tiež nedostali, tak vyliezli na balkón a šup dnu,“ dodala s úsmevom Jana.
Hotel Lipa dnes už na mape Kežmarku nenájdete, no v spomienkach miestnych zostáva stále živý. Nie je to len budova, ktorá zmizla, ale kus atmosféry deväťdesiatych rokov, ktorú si pamätníci nosia so sebou. A hoci na jeho mieste dnes stojí úrad, pre mnohých bude navždy miestom, kde sa žilo naplno a kde každá noc mala svoj vlastný príbeh.