Pravoslávna cirkev smúti, zomrel najstarší kňaz michalovsko-košickej eparchie Ján Choma (†92)

Michalovsko-košická pravoslávna eparchia oznámila odchod jednej zo svojich najvýraznejších osobností. Vo veku 92 rokov odovzdal vo štvrtok nadránom svoju nesmrteľnú dušu Bohu mitroforný protojerej Ján Choma, najstarší kňaz tejto eparchie a duchovný, ktorý takmer sedem desaťročí formoval život pravoslávnej cirkvi na východnom Slovensku.

Protojerej Ján Choma sa narodil v máji 1933 v obci Zboj do veriacej rodiny, ktorá ho od detstva viedla k duchovnému povolaniu. Po absolvovaní teologických štúdií v Prešove bol v roku 1957 vysvätený biskupom Metodom Millým. Svoju dušpastiersku službu začal vo farnosti Hažín, kde pôsobil do roku 1971. Veriacich si získal najmä svojou skromnosťou, oddanosťou a starostlivosťou o chrámový život, pričom sa výrazne pričinil o zveľadenie miestnych sakrálnych objektov. Jeho život priblížil Zväz pravoslávnych novinárov.

Od roku 1971 zaujal viacero dôležitých funkcií v eparchiálnej správe – bol ekonómom, predsedom Misijného odboru aj dlhoročným riaditeľom Úradu eparchiálnej rady. K jeho najväčším zásluhám patrí získanie pozemkov pre výstavbu katedrálneho chrámu v Michalovciach i pre množstvo ďalších chrámov v eparchii.

Po odchode z funkcie riaditeľa pokračoval v aktívnej službe ako správca farnosti Bežovce, kde v roku pod jeho vedením dokončili miestny chrám a neskôr aj farskú budovu. Za svoju celoživotnú prácu bol ocenený viacerými cirkevnými vyznamenaniami vrátane hodnosti protojereja, mitry či práva nosiť dva kríže. On sám však najviac spomínal na možnosť spoluslúžiť na Hrobe Vzkriesenia v Jeruzaleme – zážitok, ktorý mu bol duchovnou oporou po celý život.

Protojerej Ján Choma zanechal hlbokú a nezmazateľnú stopu. Jeho meno zostane v pamäti aj srdciach veriacich navždy späté s oddanosťou, ktorou slúžil Bohu aj ľuďom. „Pozostalej rodine otca Jána Chomu vyjadrujem úprimnú a hlbokú sústrasť. Nech Pán, ktorému s oddanosťou slúžil, obdarí jeho dušu večným pokojom a Vás naplní silou, útechou a svetlom v tomto ťažkom čase. S vďačnosťou spomínam na jeho službu v cerkvi a aj pri osobnom stretnutí. Veľké dobro a požehnanie, ktoré prinášal medzi ľudí. Cárstvo Nebeské a blažený pokoj,“ odkázal jeden z veriacich. „Úprimnú sústrasť celej rodine. Bol to zlatý človek,“ spomína Dana.