Sviečka, jablko aj tanier navyše, štedrovečerné zvyky na východe, ktoré rodiny dodržiavajú dodnes. Ako je to u vás doma?

Ak sa dnes na východnom Slovensku spýtate, aké zvyky patria k Štedrému večeru, odpovede sa budú líšiť podľa rodiny, obce aj regiónu. Napriek tomu existuje niekoľko rituálov, ktoré sa opakujú naprieč východom a ktoré si ľudia dodnes zachovali, často bez toho, aby ich nejako zvlášť vysvetľovali.

Nie sú to folklórne predstavenia ani prežitky. Sú to drobné úkony, ktoré sa robia automaticky, lebo „tak sa to robí“. A ak sa vynechajú, niekto pri stole si to všimne.

Od stola sa neodchádza, kým sa nedoje

Jedným z najzákladnejších pravidiel štedrovečerného večera je správanie sa pri stole. V mnohých rodinách na východe stále platí, že od štedrovečerného stola sa počas večere nevstáva. Tento zvyk sa dodržiava najmä na Šariši, Hornom Zemplíne, v častiach Spiša aj v rusínskych oblastiach.

Odísť môže len gazdiná, zvyčajne mama alebo stará mama, ktorá nosí ďalšie jedlá alebo odnáša riad. Ostatní členovia rodiny zostávajú sedieť až do konca večere. Vysvetlenie býva jednoduché: kto by od stola odišiel, mohol by počas roka „odísť“ aj z rodiny. Dnes sa tento zvyk dodržiava skôr ako nepísané pravidlo než ako povera, no rešpektuje sa.

K štedrovečernému stolu patrí aj sviečka, ktorá v mnohých domácnostiach horí počas celej večere, často zapálená z betlehemského plameňa. Po večeri prichádza chvíľa, keď sa sviečka sfúkne a sleduje sa, ako sa správa dym.

Ak stúpa rovno a dlho sa drží, považuje sa to za dobré znamenie a dlhý život. Ak dym zo sfúknutej sviečky stúpa len krátko, neveští to nič dobré. Na južnom Šariši sa zachoval zvyk, že sviečku sfúkne najprv najstarší člen rodiny a ako posledný najmladší.

Ďalším rozšíreným úkonom je rozkrojenie jablka, ktoré sa robí priamo pri stole. Jablko sa rozreže naprieč a sleduje sa, ako sú uložené jadierka. Súmerný obraz sa berie ako priaznivý, deformovaný ako varovanie. Aj dnes sa tento zvyk často robí bez komentára, no málokto si dovolí ho úplne vynechať.

Cesnak s medom prinesú zdravie na celý rok

Súčasťou večere je aj cesnak s medom, ktorý sa konzumuje ako symbol zdravia na celý nasledujúci rok. Deti ho často jedia v malom množstve, no zvyk sa považuje za prirodzenú súčasť večera a v mnohých rodinách sa dodržiava automaticky.

K štedrovečerným zvykom patrí aj ukladanie peňazí pod obrus. Minca alebo bankovka sa vkladá pod stôl alebo priamo pod obrus s jasným významom, aby mala rodina počas roka dostatok peňazí a nemusela riešiť núdzu.

V niektorých domácnostiach sa na Štedrý večer prestiera o jeden tanier navyše. Tento zvyk má viacero vysvetlení, no jedno z nich vychádza z kresťanskej tradície. Podľa nej je Boh prítomný v každom človeku, a preto ak by na Štedrý večer niekto zaklopal na dvere hladný, bez rodiny či bez strechy nad hlavou, rodina by sa oňho mala postarať, dať mu jesť a prichýliť ho k sebe. Zvyk vychádza zo starších predstáv o pohostinnosti, dnes má skôr symbolický charakter, no stále sa zachováva.

Popri najznámejších rituáloch existuje na východnom Slovensku aj celý rad ďalších zvykov, ktoré sú v rodinách stále živé, hoci sa o nich menej hovorí alebo sa berú ako samozrejmosť.

Jedným z nich je šupina z kapra, ktorá sa vkladá pod obrus na štedrovečernom stole. Symbolizuje peniaze a hojnosť a má zabezpečiť, aby rodine počas roka nechýbali financie. Niektorí ľudia si šupinu po večeri odkladajú do peňaženky a nosia ju tam celý rok.

V mnohých domácnostiach sa dodnes zachoval aj zvyk hádzania orechov do rohov izby. Tento úkon má zabezpečiť hojnosť a stabilitu rodiny v nasledujúcom roku. Orechy sa hádžu symbolicky, bez vysvetľovania, často ešte pred samotnou večerou.

Štedrovečerný deň bol tradične spojený aj s pôstom, ktorý trval až do východu prvej hviezdy. Aj keď sa dnes pôst nedodržiava striktne, v mnohých rodinách sa stále hovorí o tom, že Štedrý deň má byť skromný a pokojný.

V niektorých domácnostiach sa pred večerou zachoval aj ostrý prípitok, najčastejšie z tvrdého alkoholu, ktorý mal symbolicky uzavrieť deň a otvoriť sviatočný večer. Nešlo o pitie pre zábavu, ale o krátky rituál.

K duchovnej časti večera patrí modlitba, ktorá sa v mnohých rodinách zachovala aj tam, kde sa počas roka bežne nemodlia. Modlitba pred večerou sa berie ako súčasť Vianoc a oddelenie bežného dňa od sviatku.

Na záver večera alebo v jeho priebehu sa v niektorých rodinách robí aj liatie olova, dnes už častejšie nahrádzané voskom. Kým v minulosti išlo o vážnu vešteckú praktiku, dnes sa berie skôr ako spoločná rodinná aktivita, pri ktorej sa s nadhľadom vykladajú vzniknuté tvary.