VIDEO: Významný dirigent a spolupracovník PUĽS Levko Dohovič zomrel, len pred pár dňami odohral jubilejný koncert

Smrť si nevyberá a neobchádza ani významné osobnosti, ktoré za sebou zanechali hlbokú stopu v spoločnosti. Ich odchod zvyčajne zasiahne nielen rodinu, ale aj široké kruhy obdivovateľov, kolegov či celej kultúrnej obce. Tentoraz zasiahla správa o úmrtí umelecký svet, ktorý smúti za „dirigentom z Gulagu“.

Politický väzeň číslo 2A-424, známy košický „dirigent z gulagu“ Levko Dohovič zomrel v piatok 5. decembra. Informáciu o jeho úmrtí zverejnil Ukrajinský národný zbor Karpaty. Významný predstaviteľ ukrajinskej národnostnej menšiny na Slovensku, len pred niekoľkými dňami oslávil 90 rokov.

Stal sa najmladším politickým väzňom v dejinách

Ako uvádza web pametinaroda.cz, Levko Dohovič sa narodil 29. septembra 1936 v Užhorode a už ako pätnásťročný sa stal jedným z najmladších politických väzňov vtedajšieho Sovietskeho zväzu. V roku 1950 ho zatkli pre protisovietsku činnosť a odsúdili na desať rokov odňatia slobody, neskôr mu trest po neúspešnom úteku z pracovného tábora ešte sprísnili. Spolu strávil viac ako šesť rokov v desiatkach väzníc a gulagov na území dnešnej Ukrajiny, Ruska aj Sibíri.

Práve v krutých podmienkach pracovných táborov sa začala formovať jeho budúca umelecká dráha. Venoval sa hudbe a divadlu, vzdelával sa u spoluväzňov – profesionálnych hudobníkov a divadelníkov – a postupne sa vypracoval na dirigenta. Už počas väznenia viedol zbor a orchester a položil základy svojej celoživotnej práce.

[interlink][/interlink]

Po prepustení sa v roku 1956 vrátil do Užhorodu a o rok neskôr sa s rodinou presťahoval do Československa. Pôsobil ako zbormajster v Prahe, Ústí nad Labem a Karlových Varoch, neskôr v Prešove v Podduklianskom ukrajinskom ľudovom súbore. V roku 1965 založil stredoškolský ukrajinský súbor Vesna, ktorý výrazne ovplyvnil ukrajinský kultúrny život na východnom Slovensku.

Po roku 1968 mu normalizácia opäť priniesla zákaz umeleckej činnosti a dlhoročné sledovanie zo strany Štátnej bezpečnosti. K hudbe sa naplno vrátil až v Košiciach, kde v roku 1985 spoluzaložil Ukrajinský národný zbor Karpaty. Svoje životné osudy zhrnul v knihe Kronika života politického väzňa č. 2A-424 a len nedávno získal Cenu Ústavu pamäti národa za rok 2025 za odpor proti totalitným režimom a prínos k šíreniu myšlienok slobody a demokracie.