VIDEO: Ryby z Tatier môžu skončiť v potokoch aj na vašom vianočnom stole

Zima, mráz a ticho v horách môžu pôsobiť dojmom, že príroda spomalila. V skutočnosti však v zákulisí ochrany tatranských riek prebieha nepretržitá práca. V Stredisku genofondu rýb vo Východnej sa aj počas najchladnejších mesiacov starajú o tisíce budúcich obyvateľov horských potokov, ktorých význam ďaleko presahuje hranice samotného chovu.

Odborní pracovníci sa tu nepretržite starajú o všetky vývojové štádiá rýb, od najcitlivejších ikier až po malé rybky, ktoré už dokážu samostatne prijímať potravu.

Starostlivosť sa začína pri ikrách a pokračuje cez vačkový plôdik až po mladé ryby. V jednej z kadí sa pritom v súčasnosti nachádza viac ako 800 000 ikier, ktoré si vyžadujú presné podmienky a neustály dohľad. Práve v tomto štádiu je rozhodujúca odborná starostlivosť, ktorá ovplyvní ďalší vývoj rýb.

Stredisko zohráva významnú úlohu pri udržiavaní zdravej populácie rýb v horských potokoch národného parku. Ryby sú podľa odborníkov neoddeliteľnou súčasťou pestrej a vzácnej biodiverzity Tatier a ich prítomnosť je dôležitým ukazovateľom zdravého vodného prostredia.

Aj vďaka nim možno tatranské rieky označovať za skutočne živé. Starostlivosť o genofond rýb tak presahuje samotný chov, ide o dlhodobú ochranu prírody a zachovanie rovnováhy v horských ekosystémoch.

Ryby môžu skončiť aj na vašom vianočnom stole

Stredisko má zároveň praktický rozmer aj pre verejnosť. Pre tých, ktorí ešte nemajú rybu na vianočný stôl, zostáva aj naďalej možnosť zakúpiť si pstruhy dúhové priamo v stredisku.

Základným poslaním strediska je zachovanie pôvodných druhov rýb v potokoch TANAP-u. Okrem pstruha ide napríklad o lipňa, hlavátku, ale aj podustvu či mrenu. Vedúci Strediska genofondu rýb Správy TANAP Východná Peter Kriššák vysvetľuje význam tejto práce slovami: „Je málo rýb, ktoré sa samé vytierajú a rozmnožujú v Tatrách. Naša činnosť je vlastne o tom, aby sme to doplnili, aby sa tam tie ryby začali samé rozmnožovať,“ uviedol pre TA3.

Starostlivosť o ryby si vyžaduje nepretržitý dohľad. Práca v stredisku sa podľa Kriššáka nekončí po ôsmich hodinách. „Aj v noci sa treba pozrieť, či sa im nezapchá prítok vody. A keď sa rozkrmujú, ako keď sa staráte o malé bábätko. Každé dve hodiny treba kŕmiť. Lebo inak by boli veľké straty,“ hovorí. Do budúcnosti chce Správa TANAP-u rozšíriť chov aj o ďalšie druhy. Poverený riaditeľ Michal Babnič uviedol: „Do budúcna plánujeme aj odchov nehospodárskych druhov rýb, ako čerebľa, druhy hlaváčov, jeden z nich je aj európskeho významu, ktoré z potokov a riek pomaly vymizli.“