Sabinovčanov prosia o pomoc pre nové múzeum v Bardejove, vaša povala môže ukrývať nečakané poklady

Mestá Sabinov a Bardejov spája spoločná minulosť, v ktorej zohrávala po stáročia dôležitú úlohu židovská komunita. Práve v Bardejove, v unikátnom areáli Židovské suburbium zapísanom v zozname UNESCO, vzniká nové múzeum židovskej kultúry. Aby však dokázalo rozprávať skutočné príbehy ľudí z nášho regiónu, jeho tvorcovia sa obracajú s výzvou na verejnosť, najmä na obyvateľov Sabinova.

Nezisková organizácia Fond židovského dedičstva v Bardejove hľadá autentické predmety, ktoré by sa mohli stať súčasťou expozície. Ide o náboženské predmety (svietniky, modlitebné knižky, rituálne artefakty), osobné veci (listiny, rodinné fotografie, korešpondenciu či denníky) aj predmety dennej potreby spojené so životom židovskej komunity v regióne. Mnohé z nich sa môžu dodnes skrývať na povalách, v pivniciach alebo starých úložných priestoroch.

Organizátori zároveň zdôrazňujú, že predmety je možné darovať alebo dlhodobo zapožičať a každý z nich bude v múzeu riadne označený menom darcu či pôvodného vlastníka. Ako uvádza Ľuboslava Mačejová z Fondu židovského dedičstva: „Veríme, že spoločne môžeme prispieť k zachovaniu pamäti na židovské rodiny, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou histórie nášho regiónu.“ Výzva je tak apelom na spoločnú zodpovednosť, aby príbehy, ktoré formovali Sabinov, Bardejov aj celý región, nezostali zabudnuté.

Súvisiaca téma VIDEO: Sabinov si pripomína 60 rokov legendárneho filmu Obchod na korze. Výstava odhaľuje jeho silné posolstvo

Sabinov preslávil Obchod na korze

Mesto Sabinov je s témou židovskej histórie späté aj vďaka svetoznámemu filmu Obchod na korze, ktorý sa stal jedným z najsilnejších filmových svedectiev o osude Židov počas druhej svetovej vojny. Tragikomický príbeh sleduje jednoduchého stolára Tóna Brtka, ktorý sa prostredníctvom svojho švagra, miestneho veliteľa Hlinkovej gardy, stáva arizátorom malej galantérie patriacej starej židovskej vdove Rozálii Lautmanovej.

Film citlivo, no zároveň nemilosrdne ukazuje, ako dokáže autoritatívny režim vtiahnuť do svojho súkolia aj obyčajného človeka, ktorý sa následne márne snaží vyrovnať s výčitkami vlastného svedomia.

Hoci sa pôvodne uvažovalo o natáčaní v Rožňave, pre nesúhlas tamojšieho vedenia sa mestské exteriéry nakoniec realizovali práve v Sabinove, kde film dodnes patrí k dôležitej súčasti miestnej pamäti. Nakrúcanie sa začalo 12. júna 1964 a prebiehalo aj v ateliéroch v Prahe. Projekt sa nezaobišiel bez komplikácií – tvorcovia prekročili plánovaný rozpočet o 700-tisíc korún a pôvodne zamýšľanú metráž presiahli o ďalších 750 metrov. Napriek tomu vzniklo dielo, ktoré Sabinov navždy zapísalo do kultúrnych dejín a dodnes pripomína tragické príbehy židovských rodín z tohto regiónu.