Najnovší prieskum totálne zamiešal karty. PS-ko naďalej padá, Hlas je na novom minime a do hry sa vracia staro-nové meno

Ak by sa parlamentné voľby konali na konci februára 2026, víťazom by zostalo Progresívne Slovensko. Najnovší prieskum agentúry SCIO však ukazuje výrazný pokles jeho podpory a zároveň citeľné posilnenie hnutia SLOVENSKO.

Progresívne Slovensko by aktuálne získalo 17,98 percenta hlasov. Oproti januáru tak stratilo viac ako štyri percentuálne body. Na druhom mieste by skončil Smer-SD so ziskom 16,62 percenta. Tretia priečka patrí hnutiu Republika (11,85 %).

Najvýraznejší pohyb však zaznamenalo hnutie SLOVENSKO, ktoré by dosiahlo 9,54 percenta a polepšilo si o viac ako dva percentuálne body. Podľa aktuálneho prepočtu mandátov tak parlamentná väčšina bez účasti hnutia SLOVENSKO momentálne nevychádza.

Kto by sa ešte dostal do parlamentu?

Do Národnej rady by sa podľa prieskumu dostali aj SaS so ziskom 6,68 percenta, Demokrati s 6,54 percenta, Hlas-SD (6,13 %) a KDH (5,72 %).

Zaujímavým momentom je prekonanie šesťpercentnej hranice stranou Demokrati (6,54 %), zatiaľ čo SaS mierne oslabuje. Mimo parlamentu by aktuálne zostala Maďarská aliancia (3,95 %), SNS (3,95 %), Sme rodina (3,54 %), Právo na pravdu (2,32 %), Za ľudí (2,18 %), Strana vidieka (1,91 %) a Kresťanská únia (1,09 %).

Prečo PS stráca?

Hlavný analytik SCIO Martin Klus upozorňuje, že za poklesom môže byť viac faktorov. „Nie je vylúčené, že pokles PS a rast Maďarskej aliancie spolu súvisia, napríklad v kontexte diskusie o Benešových dekrétoch a blížiacich sa volieb v Maďarsku. Pravdepodobnejšie však je, že za poklesom PS stojí medializovaná kauza rodiny predsedu hnutia Michala Šimečku a slabšie vnímaná opozičná aktivita,“ uviedol.

Podľa Klusa môže mierny pokles SaS súvisieť aj so zvýšenou mediálnou aktivitou jej bývalého predsedu Richarda Sulíka. Ten sa podľa analytika vo viacerých vystúpeniach odkláňa od oficiálnej línie strany a oslovuje skôr voličov hnutia Republika či SNS. Neistotu medzi voličmi mohli vyvolať aj špekulácie o jeho možnej kandidatúre spolu s poslankyňou SaS Janou Bittó Cigánikovou na kandidátke hnutia Sme rodina.

Zaujímavým momentom je aj nástup Strany vidieka (1,91 %), ktorá sa dlhodobo pohybovala pod hranicou jedného percenta. K rastu mohol prispieť medializovaný spor predsedu strany a ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka so Slovenským futbalovým zväzom. Klus však upozorňuje, že rozhodujúci bude až ďalší vývoj trendu v nasledujúcich mesiacoch.

Prieskum realizovala agentúra SCIO v dňoch 20. – 24. februára 2026 na vzorke 1000 respondentov.

Prečo sa percentá tak hýbu?

Najnovšie prieskumy podľa šéfov agentúr AKO, Focus a Ipsos neukazujú kolaps jedného tábora, ale presuny voličov v rámci blokov. Pokles Progresívneho Slovenska podľa nich neznamená, že by voliči hromadne odchádzali k Smeru či Republike. Skôr ide o oslabenie presvedčenia časti elektorátu, ktorý dnes pripúšťa aj alternatívy ako SaS či Demokrati. Opozičný blok ako celok podľa analytikov zásadne nestráca, no voliči medzi stranami „migrujú“ a čakajú, kto dokáže ponúknuť presvedčivejšiu víziu a reálnu šancu na zmenu, píše Denník N.

Rast hnutia SLOVENSKO sa vysvetľuje najmä návratom pôvodných voličov Igora Matoviča z roku 2023. Analytici hovoria, že hnutie stojí do veľkej miery na jeho osobe, časť voličov ho síce vníma kontroverzne, no oceňuje jeho autentickosť a ostrý štýl. Ide o protestne naladených voličov v rámci opozície, ktorých dokáže mobilizovať práve on.

Republika podľa odborníkov nerastie len na úkor Smeru, ale oslovuje širší konzervatívny a národne orientovaný elektorát, ktorý sa hodnotovo vymedzuje voči progresívnej politike. Smer síce od volieb stratil časť podpory, no jeho jadro zostáva stabilné, pretože v očiach svojich voličov plní sľuby. K výraznejšiemu otrasu môže podľa analytikov dôjsť až vtedy, ak sa citeľnejšie zhorší ekonomická situácia jeho voličov.