• 28. marec 2026 o 11:00

Pamätáte si tetu Lolu? Nezabudnuteľná legenda Prešova stále rezonuje v srdciach ľudí, nezabudli na ňu ani po 40 rokoch

Foto: Pamätáte si tetu Lolu? Nezabudnuteľná legenda Prešova stále rezonuje v srdciach ľudí, nezabudli na ňu ani po 40 rokoch
Foto: Reprofoto Pásla kone na betóne

Teta Lola zostáva živou legendou Prešova, ktorú si miestni pamätajú po desaťročia ako unikátnu a svojskú postavu mestských ulíc aj kultúry.

Každé mesto má svoje legendy. Nie tie z učebníc, ale tie skutočné, z ulíc, z lavičiek, z každodenného života. V Prešove bola jednou z nich bezpochyby teta Lola. Neodmysliteľne patrila ku koloritu mesta a poznal ju takmer každý. Bola neprehliadnuteľná, svojská, a jej slovná zásoba dodnes rezonuje v spomienkach ľudí, ktorí sa s ňou stretli. Zaujímavosťou je, že sa objavila aj vo filme, zahrala si v legendárnej snímke Pásla kone na betóne.

Kto však teta Lola v skutočnosti bola? Práve túto otázku otvorila diskusia na sociálnej sieti, ktorá okamžite ukázala, že na ňu Prešovčania rozhodne nezabudli.

Stačila jedna nenápadná otázka na sociálnej sieti a spomienky sa rozbehli naplno. „Ahojte, často počúvam od staršej generácie o nejakej tete Lole… kto ju poznal?“ spýtala sa Lívia. Odpoveď prišla okamžite a bolo jasné, že nejde o obyčajné meno.


Legenda, ktorá zostala v živej pamäti

Prešovčania si ju pamätajú dodnes a spomienky sú prekvapivo živé aj po rokoch. Diskusia rýchlo ukázala, že teta Lola nebola len náhodná postava z ulíc, ale niekto, koho si ľudia zapamätali veľmi konkrétne.

Mnohí ju opisujú podobne, výrazná, vždy upravená, no zároveň nevyspytateľná. „Bola blondína vždy vymaľovaná… niekedy arogantná a niekedy bola aj milá,“ spomína Anna. Iní si ju vybavujú zo školských čias, keď ju stretávali cestou domov. „Stretávali sme ju keď sme išli zo školy… bola to kocka,“ dodáva Mária.

Pre viacerých bola spojená najmä s miestami, kde ju pravidelne vídali. Zuzana si ju pamätá pri Tokajíku, kde predávala nanuky. Hoci rešpekt budila už na prvý pohľad, nebola podľa nej zlá. „Trošku sme sa jej báli kvôli vulgarizmom… Ale mňa nikdy neurazila,“ spomína s odstupom času.

Za drsným prejavom sa však podľa mnohých skrývala aj úplne iná tvár. Kristína si dodnes pamätá, ako ju ako malú školáčku vedela prekvapiť milým gestom. „Poď Babuľka na zmrzlinku, neboj sa nič nemusíš platiť,“ hovorila jej teta Lola, keď jej bez váhania podala kopček citrónovej zmrzliny.


Nezabudnuteľná však bola aj svojím prejavom, ktorý si ľudia pamätajú možno ešte viac než jej výzor. Kamil spomína, že deti ju občas aj schválne provokovali, len aby počuli jej reakcie. „…či si k*t alebo ľadový medveď?!“ kričala na nich, a práve tieto momenty sa dnes spájajú skôr s úsmevom.

Pracovala ako šatniarka v reštaurácii Hviezda, v lete predávala zmrzlinu a mnohí si ju pamätajú aj z prostredia okolo kina Tokajík, kde sa pohybovala takmer denne. Ľudia ju opisujú veľmi konkrétne: výrazne vymaľovaná, nízka, chudá blondína, ktorá mala svoj vlastný štýl aj vystupovanie. Okolo jej života kolovali rôzne príbehy a legendy, no jedno sa v spomienkach opakuje najčastejšie, vedela si poradiť v každej situácii.

Chlapci si ju síce doberali, no ona im nezostala nič dlžná a vždy vedela pohotovo reagovať. Aj preto sa na ňu dnes nespomína len ako na „ženu z ulice“, ale ako na postavu, ktorá patrila k Prešovu rovnako prirodzene ako jeho podniky, ulice či známe miesta. Bola jednoducho neprehliadnuteľná, svojská, ostrá, ale pre mnohých aj nezabudnuteľná. „Mohli by jej spraviť sochu… ona tiež bola pre nás Prešovčanov čosi…,“ napísala Monika.

Zaujímavosťou je, že teta Lola sa objavila aj na filmovom plátne. Zahrala si malú rolu vo filme Pásla kone na betóne, kde stvárnila toaletárku, teda presne to prostredie, s ktorým si ju mnohí spájajú aj z reálneho života. Kto vlastne bola? Možno na to ani neexistuje jednoznačná odpoveď. Pre niekoho prísna, pre iného láskavá, pre všetkých však nezabudnuteľná.

Minútky zo Slovenska