Cigániková zverejnila tajný audit štátnych nemocníc, Fico hovorí o šokujúcich zisteniach. Čo všetko sa odhalilo?

Poslankyňa Jana Bittó Cigániková zverejnila audit štátnych nemocníc, ktorý poukazuje na výrazný rast nákladov bez adekvátneho zvýšenia výkonov a identifikuje výrazné rezervy v hospodárení.

Slovenské zdravotníctvo opäť rozvírilo politickú scénu. Poslankyňa Jana Bittó Cigániková zverejnila dokument, ktorý podľa jej slov verejnosť nikdy nemala vidieť – audit štátnych nemocníc. A to, čo obsahuje, rozhodne nie je lichotivé.

„Zverejňujem dokument, ktorý mal byť verejný – ale nebol,“ uviedla s tým, že nejde o senzáciu, ale o verejný záujem. Podľa nej audit jasne ukazuje, že „náklady rastú, výkony nie“ a že systém má „obrovské rezervy a miliónové úniky“.

Dodáva, že práve preto má verejnosť právo vedieť, ako sa hospodári s peniazmi v zdravotníctve. „Transparentnosť nie je voľba. Je to povinnosť,“ odkázala.

Nemocnice míňajú viac, ale nerobia viac

Zistenia auditov, ktoré si nechalo vypracovať ministerstvo zdravotníctva, sú tvrdé. Náklady nemocníc za posledné roky stúpli o takmer 60 %, no počet hospitalizácií len minimálne – približne o 5 %.

Zároveň sa ukazuje, že peniaze často končia najmä v platoch. Tie sú podľa auditu v niektorých prípadoch dokonca nad rámec zákonom stanoveného systému. Celkové náklady na hrubú mzdu v 5 štátnych nemocniciach predstavovali 286 miliónov eur v roku 2024. Ak by sa dodržiaval platný systém, nemocnice by dokázali ušetriť 11,2 milióna eur.

Najviac by sa dalo ušetriť na lekároch a zubných lekároch a to až 70 %. Viac ako polovica úspor by sa dala dosiahnuť v Univerzitnej nemocnici Bratislava (5,8 milióna eur).

Problémom sú aj nadčasy, za ktoré v roku 2024 nemocnice zaplatili 39 miliónov eur. Medziročne náklady na nadčasy vzrástli o 11 %. Odmeny predstavovali 3,2 milióna eur. Bonusy a príplatky pritom nie sú naprieč nemocnicami štandardizované. Vo VÚSCH (Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb) a vo fakultnej žilinskej nemocnici tvorili viac ako 8 miliónov eur. Nadčasy v Univerzitnej nemocnici Bratislava stáli 26 miliónov eur.

Problémy sú aj v riadení – dáta sú nepresné, chaotické a často sa nedajú ani priradiť ku konkrétnym výkonom či lekárom.

Operácie poobede? Takmer vôbec

Jedným z najšokujúcejších zistení je využívanie operačných sál. Tie fungujú v priemere len na 40 %. Po 15:00 hod. sa pritom takmer neoperuje vôbec. To znamená, že pacienti čakajú na zákroky, no kapacity ostávajú nevyužité.

Priemerný denný operovaný čas na jednu sálu je 3,6 hodiny. Najväčšiu vyťaženosť sál má Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta, kde sa priemerne operuje 6 hodín denne. Oproti tomu v bratislavskej UNB sa operuje iba 2 hodiny denne.

Chaos je aj v samotnej evidencii operácií. Jednotlivé operácie sú často zapísané na jednu operačnú sálu a v evidencii je potom niekoľko operácií realizovaných v rovnakom čase na rovnakej operačnej sále.

Zaujímavý paradox ukazuje aj počet lekárov – tých je v systéme viac, než predpisuje zákon, no nemocnice aj tak vyplácajú desiatky miliónov eur na nadčasoch. Na druhej strane chýbajú zdravotné sestry, čo podľa auditov výrazne obmedzuje fungovanie oddelení aj počet pacientov.

Fico: Zistenia sú šokujúce

Na audit reagoval aj premiér Robert Fico, ktorý jeho závery označil za vážne. „Závery auditov nemocníc sú šokujúce,“ vyhlásil na tlačovej konferencii. Zároveň priznal, že nejde o jeho hlavnú odbornosť. „Hovorím na tému, kde nie som úplne doma,“ povedal a dodal, že je „profesionálny politik“ a k téme pristupuje subjektívne.

Podľa neho je však jasné, že systém potrebuje zásah. „Musíme dovnútra nemocníc urobiť rozhodnutia o lepšom hospodárení,“ zdôraznil. Fico zároveň načrtol možné riešenia. Navrhuje zákon o kritickej infraštruktúre, ktorý by zahŕňal veľké nemocnice. Tie by podľa neho nemali byť privatizované ani prenajímané súkromníkom.

Zmeniť by sa mala aj ich právna forma, aby bola kontrola a transparentnosť vyššia než dnes. Zaujímavé je, že premiér zároveň priznáva, že pacientov nezaujíma, kto nemocnicu vlastní. „Pacientovi je jedno, do akej nemocnice ide. Nezaujíma ho vlastník,“ povedal.

„Nepočuli sme od nich (vlády) žiadne údaje, ktoré by mali byť šokujúce. Napokon sme sa našťastie k tým údajom dostali. Problémom slovenského zdravotníctva nie je nedostatok peňazí, ale to, čo s nimi robíme. Štátne nemocnice dostávajú viac peňazí ako súkromné nemocnice za rovnaký výkon. Produkujú menej výkonov ako pred covidom a generujú straty a obrovské dlhy,“ zhodnotil závery auditu opozičný politik Tomáš Szalay (SaS).

Zdravotníctvo pritom trápi dlhodobo rovnaký problém – dlhy. Tie už presiahli miliardu eur a Slovensku hrozia aj sankcie z Európskej komisie za oneskorené platby. Štát pritom nemocnice oddlžoval opakovane – od roku 2000 už za viac ako 2,4 miliardy eur. Napriek tomu sa systémové riešenia neprijali.