FOTO: Riaditeľ školy reaguje na návrh ministra Tomáša, ukázal realitu detí, ktoré žijú bez vody a elektriny

Riaditeľ Súkromnej základnej školy Alma vo Zvolene Juraj Hipš sa kriticky vyjadril k pripravovanému legislatívnemu zámeru ministra práce Erika Tomáša s názvom Bez školy nebudú dávky. Upozorňuje pritom na realitu rodín žijúcich v extrémnych podmienkach a pýta sa, či štát robí dostatok pre to, aby deti vôbec mali šancu pravidelne chodiť do školy.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny chce podľa predstaveného návrhu sprísniť pravidlá pri vyplácaní prídavkov na deti. Ak dieťa nebude riadne navštevovať školu, rodič by mohol o tento príspevok prísť úplne. Návrh predstavil minister Erik Tomáš spolu s ministrom školstva Tomášom Druckerom a komisárom pre deti Jozefom Mikloškom, pričom účinnosť zákona sa plánuje od januára 2027.

Podľa návrhu má systém fungovať v dvoch fázach. Najprv bude prídavok vyplácaný prostredníctvom osobitného príjemcu, napríklad obce. Ak sa situácia nezlepší ani po troch mesiacoch, dávka bude rodičovi odobratá úplne. Opatrenie sa má týkať záškoláctva aj nespolupráce rodičov so školou.

Riaditeľ školy Alma Juraj Hipš však upozorňuje, že problém školskej dochádzky nemožno riešiť len sankciami. Opisuje vlastnú skúsenosť z návštevy vylúčenej lokality, kde žijú rodiny v mimoriadne náročných podmienkach.

Súvisiaca téma Podľa nového zámeru ministra príde rodič pre záškoláctvo o príspevok. Dieťa patrí do školy, avizuje Erik Tomáš

„Na tomto mieste by sa mali prijímať opatrenia o podpore školskej dochádzky. Trikrát som sa stratil v lese, pokiaľ som našiel správnu cestu. „Vylúčená lokalita“ tu platí doslovne. Žiadna pitná voda, žiadna elektrina a do najbližšej školy je to pätnásť kilometrov,“ uviedol. Podľa jeho slov si len ťažko dokáže predstaviť, ako v takýchto podmienkach fungujú rodiny počas zimy.

Opisuje skromné príbytky zložené z jednoduchých materiálov, no zároveň zdôrazňuje, že napriek tomu sú udržiavané čisté. „Skromný príbytok je postavený z lát, preglejok a starých plechov. Vnútri je všetko vyupratované a čisté. Človeku sa nechce veriť, že v takýchto podmienkach je to možné. V rohu stojí stará piecka. Ani si nechcem predstavovať, čo všetko sa môže stať. “

Silným momentom pre neho bolo stretnutie s chlapcom, ktorý si v takomto prostredí čítal knihu. „Toto je skutočné zjavenie. Sadnem si vedľa neho a pýtam sa, aké knižky má rád. Všetky. Je tu aj niekoľkomesačné bábätko. Pýtam sa matky, či si ho môžem zobrať na ruky. Podáva mi ho a chlapček sa smeje. Je veľmi pravdepodobné, že aj on bude chodiť do školy cez les. Tak tu už žijú niekoľko generácií,“ poznamenal.

Hipš zároveň upozorňuje, že mnohé deti z týchto komunít majú napriek všetkému dobrú školskú dochádzku. Za tým však stojí obrovské úsilie rodičov. „Keď sme sa lúčili, mama mi povedala, že už nevládze. Rozumel som jej. Neviem, kde by som bral silu z týchto podmienok posielať dieťa každé ráno do školy,“ uviedol. Práve preto považuje za kľúčové hovoriť nielen o zodpovednosti rodičov, ale aj o podpore zo strany štátu.

Minister práce Erik Tomáš argumentuje, že cieľom opatrenia nie je trestať, ale motivovať rodičov, aby deti posielali do školy. Podľa neho ide o krok v záujme detí aj celej spoločnosti. Minister školstva Tomáš Drucker doplnil, že práve pre deti z marginalizovaných komunít je školská dochádzka kľúčová, keďže domáce prostredie im často neumožňuje nahradiť zameškané učivo.

Súčasťou návrhu majú byť aj motivačné opatrenia, napríklad vyšší príspevok na školské pomôcky či podpora návštevy materských a stredných škôl. Súkromná základná škola Alma vo Zvolene, ktorú Juraj Hipš vedie, patrí medzi projekty zamerané na inkluzívne vzdelávanie. Spája deti z rómskych komunít, majority aj deti so zdravotným znevýhodnením v spoločných triedach.

Podľa Hipša je práve takýto prístup jednou z ciest, ako deťom reálne pomôcť. Upozorňuje, že bez odstránenia základných bariér, ako je dostupnosť školy, bezpečné prostredie či základné životné podmienky, môžu byť aj dobre mienené opatrenia v praxi málo účinné. „Ak chceme hovoriť o zodpovednosti rodičov, hovorme ale aj o tom, ako im v týchto ťažkých podmienkach pomáhame. Či sme odstránili aspoň jednu prekážku. Či sme tým deťom dali reálnu šancu prísť do školy suché, sýte, v bezpečí a s pocitom, že tam patria,“ uzatvára Hipš.