Na druhom pohrebe v Bijacovciach rodina žiadala otvoriť rakvu, či tam ich František naozaj je

V obci Bijacovce na východe Slovenska, ktorá sa v uplynulých dňoch stala centrom pozornosti celého Slovenska, sa v utorok popoludní opäť niesol plač, modlitby a tiché kvílenie. Rodina zosnulého šesťdesiatnika sa totiž zišla na cintoríne už po druhý raz, aby sa so svojím blízkym rozlúčila. To, čo malo byť poslednou rozlúčkou pred pár týždňami, sa nečakane zmenilo na šokujúci príbeh plný pochybností a otázok, na ktoré zatiaľ neexistujú jednoznačné odpovede.

Osudný moment sa odohral počas nedeľňajšej návštevy hrobu, keď rodina prišla zapáliť sviečky a pomodliť sa. Pokojnú atmosféru však náhle prerušili zvláštne zvuky, ktoré mali vychádzať priamo z hrobu. Príbuzní opisovali klopanie a búchanie, niektorí dokonca tvrdili, že počuli aj hlasy. Situácia sa mala opakovať a stupňovať, až prerástla do paniky. Jeden z najsilnejších momentov mal nastať vtedy, keď malé dieťa zakričalo „ocko“ a vzápätí sa mal ozvať úder z hrobu, čo prítomných úplne paralyzovalo strachom.

Rodina okamžite privolala pomoc a na miesto dorazila polícia, hasiči aj pohrebná služba. Podľa dostupných informácií mali zvláštne zvuky počuť aj niektorí zasahujúci policajti, čo situáciu ešte viac zdramatizovalo. Hrob bol napokon otvorený a telo zosnulého podrobené súdnej pitve. Prípad zároveň spustil vlnu špekulácií, vrátane tých najextrémnejších – že muž nemusel byť v čase pohrebu skutočne mŕtvy.

Tieto úvahy však rázne odmietli pracovníci pohrebnej služby aj Slovenská asociácia pohrebných a kremačných služieb. Podľa nich je v dnešných podmienkach prakticky vylúčené, aby došlo k pochovaniu živej osoby. Proces konštatovania smrti prebieha vo viacerých krokoch a zahŕňa nezávislé lekárske overenie, čím sa riziko omylu minimalizuje na absolútne minimum. Výsledky pitvy navyše podľa dostupných informácií nepotvrdili nič neobvyklé, telo sa nachádzalo v stave zodpovedajúcom času od úmrtia.

Experti preto ponúkli racionálnejšie vysvetlenia. Zvuky mohli vzniknúť napríklad praskaním náhrobného kameňa v dôsledku slnečného žiarenia, pohybmi pôdy alebo konštrukcie hrobu. Svoju úlohu mohla zohrávať aj silná emocionálna záťaž, ktorá môže v takýchto situáciách ovplyvniť ľudské vnímanie.

Napriek týmto vysvetleniam však pre rodinu zostáva prípad osobnou traumou. Po exhumácii zosnulého opäť pripravili na poslednú rozlúčku, obliekli ho do čistého odevu a uložili do rakvy s osobnými vecami, aby mu dopriali dôstojný odpočinok. Druhý pohreb tak nebol len formálnym aktom, ale aj snahou uzavrieť bolestivú kapitolu. Podľa informácií Markízy si mala rodina dokonca vyžiadať otvorenie rakvy, aby sa presvedčili, že je v jej zosnulý muž.

Otázniky však pretrvávajú. Príbuzní pre Plusku uviedli, že telo malo byť po otvorení hrobu v inej polohe, než v akej ho pôvodne uložili. Či ide o dôsledok prirodzených procesov, manipulácie alebo skresleného vnímania v extrémne stresovej situácii, zatiaľ nie je jasné. Prípad tak zostáva otvorený v rovine dohadov a osobných presvedčení. Rodina dnes dúfa najmä v jediné, a to že tentoraz už nič nenaruší večný odpočinok ich blízkeho.