Najcennejším aktívom kráľa železníc bola Tatravagónka. V poslednom rozhovore prezradil, ako k nej prišiel


Foto: Najcennejším aktívom kráľa železníc bola Tatravagónka. V poslednom rozhovore prezradil, ako k nej prišiel Foto: YouTube/Hlavne.sk

V nedeľu 21. januára zomrel vo veku 66 rokov jeden z najbohatších Slovákov, Michal Lazar. Figuroval v rebríčku najbohatších Slovákov na 20. mieste s majetkom 200 miliónov eur a jeho najcennejším aktívom podnikateľského portfólia bola popradská Tatravagónka. Médiám rozhovory nedával, no Tomáš Vašuta z denníka SME s ním jeden rozhovor v októbri 2022 uskutočnil. Rozprávali aj o Tatravagónke, ktorá bola problémovým podnikom, no vytvoril z nej vlajkovú loď svojho podnikania. 

„Tatravagónku sme kúpili v roku 2006 od akcionára, ktorý už nežije. Firma bola v dezolátnom stave. Jej ročné tržby vtedy boli na úrovni 80 miliónov eur a generovala obrovskú stratu. Bola tesne pred bankrotom,“ uviedol Michal Lazar v rozhovore s tým, že v roku 2022 boli tržby fabriky na úrovni 600 až 700 eur ročne a bola najväčším výrobcom nákladných železničných vagónov v Európe.

S nápadom kúpiť Tatravagónku prišiel podnikateľ Alexej Beljajev a jej kúpa nebola náhodná, keďže mali železničnú firmu, spolu s rakúskymi železnicami boli akcionármi firmy Express, ktorá bola v tom čase najväčším špeditérom na Slovensku s tržbami cez 200 miliónov eur. Michal Lazar s ňou mal aj skúsenosti z čias, keď bol riaditeľom Železníc SR. Prvým riaditeľom, ktorý sa mu predstavil bol Peter Steinhübel, spájaný s organizovaným zločinom, známy aj pod prezývkou Žaluď.


„Po ňom bolo ďalšie známe meno spájané s podsvetím Ondrej Žemba. Také boli časy a takí boli akcionári. Rokovali sme s tými, na koho bol podnik napísaný. Chcem len povedať, že taký bol začiatok. Veci sa pohli, keď stav spoločnosti začali riešiť banky,“ uviedol Michal Lazar.

Ako na záver rozhovoru denníka SME dodal, nemali strach z toho, že bol podnik spájaný s ľuďmi, ktorí mali blízko k organizovanému zločinu, no nebolo to jednoduché. „Všetko sme to potom odkupovali. Spomínam si, že tí páni mali nejakú cenovú predstavu, ktorá bola nereálna. Ale nejako sme sa dohodli. Nebola to ľahká doba, keďže sme museli uspokojiť aj banky.“



Správy e-mailom Poslať tip Nahlásiť chybu