Pred päťdesiatimi rokmi zavalila študentov vo Vysokých Tatrách lavína. Preživší spomína na tragédiu


Foto: Pred päťdesiatimi rokmi zavalila študentov vo Vysokých Tatrách lavína. Preživší spomína na tragédiu Foto: pixabay.com

Tento rok ubehlo 50 rokov od tragédie vo Vysokých Tatrách, kedy študenti zo Strednej priemyselnej školy strojníckej v Komárne boli zavalení lavínou. Aj tento rok si škola pripomenula túto udalosť na pietnej slávnosti.

Študenti sa prišli na Popradské pleso naučiť lyžovať v rámci lyžiarskeho výcviku. Išlo o dve triedy priemyslovky tretieho ročníka. Z nich lavína na plese zasiahla desiatich študentov, inštruktora a jeho syna.

Ako si to pamätá jeden z účastníkov výcviku?

Jedným z preživších je aj Dušan Kurucz, ktorý žije v Bratislave. V rámci rozhovoru pre Rádio Regina opísal, čo si z tejto tragédie stále pamätá. Pripustil, že v ten deň bolo veľmi zlé počasie na lyžovanie, silno snežilo a fúkalo.

Mám vryté do pamäte ako mojich spolužiakov ukladali do zimnej záhrady, ktorá je v chate pri Popradskom plese. My sme okolo týchto čiernych vriec stále chodili celý deň, pretože až na druhý deň sme išli domov,“ opísal jeho najsilnejšiu spomienku Dušan Kurucz.


Pripustil, že ich lyžiarska výstroj bola vo veľmi zlom stave. Zachránilo ho to, že mal zlé viazanie a po dvoch jazdách požiadal vedúceho výcviku, či by sa mohol vrátiť späť na chatu. Pár minút potom, čo vošiel do tepla chatky, spustila sa lavína.

„Potom, ako padla tá lavína, sme my pomáhali hľadať a popisovať horskej službe, že kto kde asi bol. Ale podľa tohto popisu sa ich nedalo nájsť, pretože lavína padla okolo obeda a my sme sa až okolo 17 hodiny zišli v jedálni a podľa toho sme zistili, kto nám chýba,“ opísal chvíle po páde lavíny Dušan Kurucz.

Rovnako pripustil, že veľmi smutné bolo aj to, keď sa vrátili domov, a rodičia tých, ktorí zostali pod lavínou, stáli pri autobuse. Zo všetkých 12 zavalených prežil len jeden študent, Otto Berze, ktorého našli až po niekoľkých hodinách. Preživší študenti sa pred školou stretávajú vždy v deň výročia každý rok bez toho, aby si vopred dohodli dátum alebo miesto. Všetci si tento deň pamätajú podrobne aj po 50 rokoch.


Podporte nezávislé spravodajstvo a získajte web bez reklám.

Podporiť

Dočítať článok zadarmo

Prečítajte si viac: