Obete zo Spišského Podhradia: Lucka pred pár dňami vyhrala súťaž, Sofi mala talent na spev, Katka bola dobrovoľníčka

Dnes sa konala posledná rozlúčka s dievčatami, ktoré tragicky zahynuli pri nehode v Spišskom Podhradí v sobotu 6. apríla. V Chráme Matky ustavičnej pomoci pri Kláštore redemptoristov v Starej Ľubovni, ako aj pred ním sa zišlo množstvo ľudí. Počas smútočného obradu zaznelo viacero prejavov. Na Lucku, Sofiu a Katku spomínali riaditeľ cirkevného gymnázia, predstaviteľka študentov Monika aj mladí farníci. 

„Boli ste a naďalej zostávate darom, ktorý sme nezaslúžene dostali od Boha. Darom, z ktorého budeme čerpať po celý život. Prinášali ste nám radosť, lásku, múdrosť, blízkosť, nebo, ktoré ste v sebe nosili, a Krista, za ktorým ste šli,“ uviedla v príhovore farníčka. 

„Aj keď bola každá iná, mali spoločné črty. Boli skromné, nenápadné, nijako nepotrebovali byť stredobodom pozornosti,“ povedal riaditeľ cirkevného gymnázia. Spájala ich tiež viera v Boha a dobro, ktoré šírili ďalej.

Na Lucku spomínajú ako na empatické, citlivé a skromné dievča. Vynikala svedomitosťou. Len pred niekoľkými dňami zvíťazila v okresnej recitačnej súťaži Hviezdoslavov Kubín. Mala rada prírodu a Tatry. Plnila si svoje cestovateľské plány. Bola hubárkou aj bežkyňou. 

„Svetlo pre nás. V každej tme si dokázala zažiariť svojou silou, motiváciou, odvahou, empatiou, svojím humorom a zapálením. Hlas sa jej zvýšil len keď sa smiala, inak nás ním upokojovala,“ spomínala na Lucku v príhovore študentka Monika. 

Sofia mala obrovský dar hlasu a talent na spev, získala desiatky celoslovenských i medzinárodných ocenení. Bola obetavá a vynikajúca študentka. Milovala ľudí, hudbu a kultúru. Chcela sa stať učiteľkou alebo právničkou. 

„Sofia, anjel s ľudskou tvárou a hlasom nehy, s veľkým srdcom pre nás, dobrotou, milosťou a láskou. Žena smejúca sa očami. Krehká a čistá sťa biela ľalia,“ opísala Sofiu študentka Monika.

Katka chcela byť lekárkou. Bola usmievavá, veľa pomáhala okoliu a venovala sa deťom. Pomáhala aj ako dobrovoľníčka. Milovala prírodu, zvieratá a umenie. Bola veľkou fanúšičkou hokeja a formuly. Rada hrávala basketbal. 

„Jej prítomnosťou sme aj my rozkvitali a jej ochotou sme boli stále obohacovaní. Jednoduchosť, v ktorej sa skrývala, tvorila najväčšiu krásu jej duše a srdca. Pre mnohých z nás si bola ako sestra. V očiach milovaných krpcov bola ako matka, ktorá vedel vnímať ich svet. Bola pre nich tou, ktorá ich zodvihla v každom momente strávenom s nimi,“ priblížila Katku študentka Monika.

„Zostali po nich prázdne miesta. Tieto miesta sa samy od seba nezaplnia. Je na nás prevziať zodpovednosť, ich odkaz, ich príklad," povedal riaditeľ cirkevného gymnázia.