Hodinové čakanie pred pohotovostnou ambulanciou môže byť pre pacientov nočnou morou. Nakoľko pacient sám nedokáže posúdiť svoj zdravotný stav, strach môže mať aj z banality. K tomuto správaniu pripočítajte pre laikov neprehľadný systém prioritizácie pacientov zo strany nemocníc a máme recept na poriadnu katastrofu. Aj keď sa lekári snažia robiť, čo je v ich silách, pacientom sa to častokrát máli. Podľa ľudí je však zásadným problémom korektná komunikácia.
S obdobnou situáciou sa stretol aj anonymný užívateľ sociálnej siete. Podľa jeho slov mal pred prázdnou ambulanciou očnej pohotovosti stráviť polhodinu. „Sestrička zobrala kartičku poistenca a stratila sa v labyrintoch nášho špičkového zdravotníctva,“ dodal vo svojom príspevku. Aj keď sa objavili pochyby o pravosti tohto príspevku, diskutéri ukázali, že s týmto pocitom však ani náhodou nie je sám.
Aj lekári, záchranári či iný zdravotnícky personál sa vo svojej práci riadi jasnými pravidlami. Základom pri urgentnom príjme je určiť prioritu podľa zdravotného stavu pacienta. Aj keď sa bežným pacientom môže zdať nezmyselná, nemocničný personál vie presne, čo robí. „Častokrát sa stretávam s tým, že sú ľudia nespokojní s našou prácou. Na príjem vezieme pacienta, ktorý je vo vážnom stave, do rúk lekárov sa tak dostane prednostne, ostatní pacienti v čakárni však nadobudnú dojem, že sa niekto predbieha,“ povedal pre Prešovak záchranár Peter.
Podľa Veroniky je problém aj súčasné vyťaženie personálu nemocnice v Prešove. „Po polhodine máte potrebu takto hneď reagovať na FB? Toto je pre vás dôležitejšie ako zdravie? Viete, čo majú naši zamestnanci za ostatné dni za sebou, kedy sa museli sťahovať z budovy do budovy, nosiť spolu s vojakmi prístroje, lôžka, cele zariadenie, aj tiež lavičky, na ktorých máte možnosť teraz sedieť a čakať a vypisovať na Facebook?” pýta sa v komentároch s tým, že ľuďom, podľa jej názoru, chýba porozumenie.
Väčšina pacientov je však za jedno. Hovoria, že porozumieť práci a vyťaženosti nemocničného personálu by vedeli, nemajú však dostatok informácií. „Ak ľudia čakajú hodinu- dve pred ambulanciou a my tam toho pacienta prinesieme prednostne, nečudujem sa, že sú nervózni. Pritom im to častokrát stačí len vysvetliť. Tomu, že v prípade druhého človeka ide o sekundy dokáže pochopiť aj pacient, ktorý by tam čakal možno aj štyri hodiny,“ dodal záchranár.
Rovnaký názor zastávajú aj diskutéri, ktorí mali k téme čo povedať. „Stačila by komunikácia s čakajúcim pacientom už pri prevzatí kartičky. Často je to o komunikácii. Stačilo by: ‘Prepáčte, práve sa menia služby budete trochu čakať’. Veľmi často zlyháva komunikácia, stačilo by tak malo. Na kardio čakáme aj 4 hodiny ale vieme prečo. Pacienti nemôžu poznať rozvrh vašej práce,“ reagovala na margo čakacej doby pani Viera.
Našlo sa však aj desiatky ďalších, ktorí zdieľajú tento názor. „S komunikáciou v nemocnici je problém, a to mám aj na vlastnej koži vyskúšané. Nič by sa danej sestričke nestalo, ak by povedala: ‘máme takú a takú situáciou, čakanie je mierne dlhšie’, úplne korektný prístup,“ dodal v komentároch Lukáš.
S našimi otázkami sme sa obrátili aj na Fakultnú nemocnicu J. A. Reimana v Prešove. Odpoveď na to, či je podľa nemocnice komunikácia zo strany zdravotného personálu dostatočná budeme aktualizovať.