Tatranský nosič Vladimír: Ja náklad zložím, niektorí ho musia nosiť celý život

Niektorí možno ani nevedia, že vo Vysokých Tatrách máme svetový unikát. Sú ním horskí nosiči, ktorí na vysokohorské chaty vynášajú všetok materiál na špeciálne upravených krosnách. Vo Vysokých Tatrách ich môžete stretnúť po ceste na Chatu pod Rysmi, Zbojnícku chatu, Rainerovu chatu, Zamkovského chatu či Téryho chatu. Znášajú aj materiál od stanice lanovky na Skalnatú chatu. Na ostatné chaty je prístup možný lanovkami či autami. 

O to, aby na chatách nič nechýbalo, sa stará aj Vladimír Vojtaššák, ktorý pochádza z podtatranskej obce Mlynčeky. Vynáškam sa venuje popri práci, snaží sa im venovať dva až trikrát do týždňa. S týmto poslaním začal približne pred štyrmi rokmi. 

„Pracujem v zahraničí, mal som zlé stravovanie, pridružil sa k tomu vysoký tlak a operácia kolena, kedy mi odborníci povedali, že nebudem chodiť. Zmenil som stravovanie a myslenie, otočil som svoj život. Schudol som zo skoro 100 kíl na 83. Musím povedať, že moje zdravotné problémy sa po týchto zmenách ustálili,“ prezradil pre Prešovak.sk Vladimír.

Prvá vynáška bola na Téryho chatu

Vladimír absolvoval svoju úplne prvú vynášku na Téryho chatu a na svojom chrbte bral 30 kíl. „Pocit bol fantastický. Zdolal som sám seba, prekonal som sa. Ten pocit sa nedá opísať. Na vynášky chodím väčšinou sám, pretože si potrebujem upratať v hlave,“ uvádza ďalej nosič Vladimír.

Aj keď sa občas stane, že je na vynáškach s viacerými nosičmi, nekomunikujú spolu. V týchto situáciách je dôležité sústrediť sa na každý krok a na slová neostáva priestor. Vladimír pozitívne spomína na srdečných a milých ľudí, ktorých počas vynášok pravidelne stretáva. Vladimír 27. mája vynášal niekoľko desiatok kíl na Zbojnícku chatu. 

„Táto vynáška bola venovaná mojej dcérke. Prežila si ťažké obdobie, a preto som sa rozhodol vyniesť to pre ňu. Každú moju vynášku symbolicky venujem nejakej udalosti či osobe. Ja si ten náklad môžem zložiť, no ľudia, ktorí to majú v živote náročné, si ho musia na pleciach nosiť stále, bez možnosti oddýchnuť si,“ uviedol na záver Vladimír.