Rodine Jašovej zmenili pred 3,5 rokmi trojičky život. Sú pre nich veľkým zázrakom!

V obci Podhradík pri Prešove žije šesťčlenná rodinka Jašová, ktorá sa už tri a pol roka teší z trojičiek – Dávidka, Riška a Táničky. Okrem nich majú staršiu Dorotku.

Bol to darček pod stromček. 35-ročná Veronika Jašová sa 23. novembra 2020 stala mamou trojčiat – dvoch chlapcov a dievčatka. Trojčatá Dávidko, Riško a Tánička prišli na svet takto pred Vianocami v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach. Keď mali štvorročnú dcérku, zatúžili mať ďalšie dieťatko. Spamätávali sa z toho, čo sa im prihodilo.

„Na prvej poradni nám oznámili, že budeme mať dvojičky a na ďalšej, že bábätká budú tri. Šok to bol teda riadny. Manžel to trochu rýchlejšie predýchal, mne trošku dlhšie trvalo, kým som to spracovala,“ priznáva Veronika. Pochopiteľne, veď trojičky sa nerodia bežne. Pôrod v Košiciach jej odporúčali kvôli neonatológii. Trojčatá sa im podľa slov primára neonatológie Petra Krcha narodili o sedem týždňov skôr. „Je to pre rodinu, ale aj pre nás, sestričky a neonatológov, to najcennejšie prepúšťať domov zdravých novorodencov. Trojčatá, štvorčatá idú vždy s hroziacimi komplikáciami, ale vieme ich podchytiť včas,“ povedal Krcho.

Viacerčatá už v rodine majú

Hoci majú trojčatá v rodine ako jediní, dvojčatá sa u príbuzných už narodili, a to nie raz. „Zrejme ten gén niekde blúdi. V rodine z maminej strany majú viacero dvojčiat, aj moja sesternica mala dvojčatá,“ povedala Veronika. A ako to dnes všetko zvládajú?

„Trojčatá už majú 3,5 roka a chodia do škôlky. Máme sa dobre, vďakabohu, až na nejaké soplíky, kašlíky, ktoré teraz trápia asi všetky deti v ich veku. Do škôlky chodia veľmi radi, milujú to tam, len ráno sa im ťažko vstáva,“ vraví Veronika, ktorá chodí do práce.

Tak ako väčšina matiek aj s menším počtom detí, tiež má pocit, že nič nestíha. Mnohé iné maminy ju však chvália, že to zvláda s takým prehľadom. Zasmiala sa, že občas je to makačka a aj také „psycho“, ale že je to všetko tak, ako má byť.

„Ja si nemyslím, že to dávam, ale prežívam to. Všetko sa dá zvládnuť, ak máme systém, správne nastavenie… a dobrých ľudí okolo seba. A keď človek nabehne na nejakú rutinu, tak tak to ide. Ja si radšej už nejaké väčšie ciele nedávam. Nie je to nič hrozné a ani nemožné, ako si niektorí ľudia myslia.“ Veronike s výchovou pomáha manžel Marek a ďalší rodinní príslušníci.

Rozdielnosť pováh

So súrodencami je im nápomocná i staršia sestrička, ktorá je v druhom ročníku ZŠ. „Dorotka mi pomáha, je to veľký rozdiel ona – druháčka a trojčatá. Vychádzajú dobre, ak sú dobré podmienky. Vie sa s nimi už aj normálne zmysluplne zahrať, samozrejme, za priaznivých okolností. Samozrejme, vie sa na nich aj zlostiť, lebo jej lezú do vecí. Nedávno sa napríklad nevedela dočkať, kedy už bude Tánička s ňou v izbe a sú spolu v izbe tri týždne a už prichádzajú samé sťažnosti,“ smeje sa.

Hoci sa narodili ako trojčatá, povahovo sú podľa Veroniky úplne odlišní. „Podľa mňa aj výzorovo a o povahách ani nevravím. Mám pocit, že nič nemajú spoločné. Tánička a David sú dominantní, Riško je úplný opak. Vedia sa síce mlátiť a hašteriť, ale jeden druhého by nedali za nič,“ myslí si. K babkám by drobci najradšej chodievali stále. „Babky aj často využívame, ak sú chorí, tiež nám s nimi veľmi pomáhajú,“ ďakujú im Jašovci.

Mať doma 4 zdravé deti považujú za zázrak

Život s viacerými deťmi a ešte s tromi jedného veku nie je jednoduchý, ale vraj krásny a naučilo ich to byť trpezlivejšími. Také niečo by podľa nej zmenilo snáď každého. „Zmenilo nás to a posunulo, určite nás to upevnilo. Ten hore vie, prečo nám niečo také nadelil, tak to berieme od začiatku ako veľkú výzvu. Tie tri roky s trojičkami mi dali možnosť prežiť niečo tak vzácne a jedinečné, čo nemôže prežiť každý.“

Najťažší bol podľa jej slov ich prvý rok života. „Stále sme boli pri nich traja dospelí a večer sme všetci traja odpadávali od únavy,“ priznáva. „Momentálne to už ani nie je tak o tom, že sú trojčatá, skôr už je to o tom, že máme štyri malé deti. Medzi najkrajšie a najmilšie veci určite patria vystúpenia v škôlke, proste cítime hrdosť, emócie, máme slzy šťastia v očiach. Poteší akýkoľvek ich obrázok, odtrhnutý kvietok a samozrejme, keď mi povedia že ma ľúbia, to je jasná vec, je to úžasné,“ tvrdí.

Bežne sa vraj stretávajú s rôznymi reakciami okolia, ktoré priam zarážajú. „Veľakrát som videla zdesené pohlady a počula od ľudí, keď nás videli s trojčatami, ako veľmi nám nezávidia… Ozaj to boli slová, ktoré sa mňa ako matky veľmi dotkli, ale dokážem sa nad tým povzniesť. Máme doma štyri zdravé deti a to je zázrak. Čo viac si môžeme priať?“ dodáva emotívne hrdá maminka Veronika Jašová.