Lucia Onofrejová je hlavnou protagonistkou prešovského muzikálu Starci na Chmeli, ktorý je počinom Súkromného konzervatória. S nadšením tam študuje, hrá aj spieva.
Mladá nádejná herečka Lucia (20) pochádza z Chmeľova. Momentálne ukončila druhý ročník na Súkromnom konzervatóriu v Prešove, kde študuje v rámci odboru Hudobno dramatické umenie - muzikál. Zároveň sa venuje aj hre na akordeón, ktorému sa venovala od malička.
„Na Základnej umeleckej škole v Giraltovciach som študovala sedem rokov. Venovala som sa akordeónu aj spevu. Zúčastňovala som sa rôznych akordeónových a speváckych súťaží, kde som sa vždy úspešne umiestnila,” prezradila o umeleckých začiatkoch.
ZUŠ ukončila, keď mala 15 rokov a nastúpila na strednú školu. „Bol to najlepšie strávený čas v mojom živote. Na zuške som dostala tie najkvalitnejšie základy, ktoré teraz rozvíjam. Moja láska k umeniu začala už v škôlke, kde som mala prvýkrát vystúpenie pred väčším počtom divákov. Mala som asi štyri roky, no pamätám si to dodnes.”
A jej prvé veľké vystúpenie prebehlo tiež v priestoroch zkladnej umeleckej školy v roku 2017, keď mala desať rokov. „Zinscenovali výborný muzikál Šialene smutný princ, kde som mala možnosť zahrať si postavu pekárky. Bola to úžasná skúsenosť a myslím si, že práve vtedy sa vo mne prebudila láska k muzikálu. Taktiež som tam mala príležitosť vystupovať aj s recitačným kolektívom,” povedala nám.
Na tvorení muzikálu ju baví samotná tvorba a proces. „Keď sa môžem pozerať na to, ako sa spája umenie spevu, tanca, herectva. Bavia ma skúšky, na ktorých sa vždy niečo nové naučím a myslím si, že sa tým aj zlepšujem v herectve, tanci a hlavne v speve. A tým získavam aj veľa skúseností, ktoré sa mi do môjho budúceho umeleckého života určite zídu,” myslí si.
Zo všetkých projektov a predstavení, v ktorých doteraz účinkovala, ju zatiaľ najviac oslovil práve muzikál, preto by sa štúdiu a muzikálovej tvorbe plánuje naďalej venovať. Za najkrajšie pri tvorbe muzikálu považuje zbližovanie.
„Vytvárame nové priateľstvá, to,že dostávame možnosť byť zapojení do takéhoto projektu a že sa môžeme rozvíjať v každom type umenia a zbierať skúsenosti, rozvíjať sa v tom, čo nás baví, je to najkrajšie.” Najťažšie je určite to, ako dlho sa pripravuje.
„Zaberá to veľa času, no za ten výsledok to určite stojí. Školský muzikál sme pripravovali a skúšali skoro jeden celý rok. Skúšky boli aj cez víkendy či sviatky,” prezradila. Museli byť stále sústredení a pripravení. „Išli sme vkuse, aj keď sme boli unavení, nevyspatí, hladní či smädní. Takže je dôležité psychicky a fyzicky zvládnuť prípravu a výsledok sa dostaví v podobe potlesku a ovácií divákov,” myslí si Lucia.
Hereckým vzorom je pre ňu učiteľka herectva. „Na javisku zo seba dáva divákom všetko. No väčšinou sa inšpirujem hercami - z divadiel alebo z filmov. Mojimi motivátormi sú určite moji rodičia, učitelia v škole a určite aj moji spolužiaci - herci. Oni mi vždy poradia, pomôžu a povedia aj konštruktívnu ktorá ma posúva vpred.”
S priazňou divákov je nadmieru spokojná. „Ich reakcie a potlesk ma vždy veľmi potešia. Prítomnosť divákov vytvára úžasnú atmosféru a mne dodáva chuť vystupovať.” Najviac ju teší, keď na konci predstavenia vidí celú sálu na nohách. „Som vtedy nesmierne vďačná a teším sa, že sme takto mohli už mnohým ľuďom spríjemniť večer.”
Diváci a čitatelia ju môžu vidieť hlavne na pôde Súkromného konzervatória, kde pravidelne organizujú koncerty a predstavenia, v ktorých často účinkuje. Keďže popri škole veľa voľných chvíľ nemá, je rada, ak si môže popri spevu a hre aj trochu zašportovať a vyvetrať hlavu. Rovnako nemá čas na lásku, len na umenie.
„Do budúcna by som sa chcela určite ďalej venovať štúdiu, veľmi ma to baví, a preto je mojim cieľom dostať sa na nejakú umeleckú vysokú školu. Je to cieľ, pre ktorý spravím všetko, čo bude v mojich silách. Po vyštudovaní sa budem snažiť presadiť sa a dostať na dosky divadla. Uvidíme, ako sa to všetko vyvinie, no dúfam že to dotiahnem ešte ďaleko,” dodáva Lucia.