Prešovčania závidia hlavnému mestu protipovodňové zábrany. Prečo nemáme takýto systém aj my?, pýtajú sa

Výdatné zrážky spôsobili najmä na západe Slovenska zvýšené hladiny riek a povodne. Obce a mestá pár dní bojovali s nebezpečnou situáciou a snažili sa uchrániť obyvateľov pred vodou. Hladina Dunaja sa nebezpečne zdvíhala a aj v Bratislave hrozilo jeho vybreženie. Z dôvodu tejto situácie v hlavnom meste staval Slovenský vodohospodársky podnik počas víkendu aj protipovodňové zábrany. 

Tieto zábrany nezostali bez povšimnutia ani na východe Slovenska a Prešovčania začali riešiť, prečo podobné zábrany nemá aj mesto Prešov. Aj napriek tomu, že situácia na východe Slovenska, našťastie, nebola tak vážna, Prešovčania by takýto systém uvítali. 

„Má Prešov a okolie takéto protipovodňové zábrany? A ak nie, prečo západ má a východ nie? Našťastie u nás nebola taká situácia, ale do budúcna aj my chceme vybudovať systém proti 100-ročnej vode,“ uviedol používateľ v príspevku na sociálnej sieti. 

Dá sa porovnávať Prešov a Bratislava? 

Používateľ od viacerých diskutujúcich schytal poriadnu kritiku. Tvrdia, že porovnávať hlavné mesto s Prešovom je zvláštne. Anton sa v komentári vyjadril, že žiadať o podobnú požiadavku budú môcť Prešovčania v prípade, keď cez Prešov nebude tiecť Sekčov a Torysa, ale Dunaj a Morava. 

„Podľa mňa je porovnávanie Bratislavy a Prešova totálne choré. Bývam v blízkosti Torysy už vyše 65 rokov, ale nepamätám si, aby dokázala narobiť také škody, aké by dokázal narobiť Dunaj bez protipovodňových opatrení. Ja som zažil ešte časy, keď sme sa na Toryse mohli kúpať medzi brehmi zarastenými bohatou vegetáciou,“ dodáva Anton. „Prečo mám pocit, že ešte aj záplavy sú dôvodom na závisť?“ zamyslela sa používateľka Nikola a ďalší používatelia pod príspevkom. 

Ide o rozdielnu situáciu

„Z objektívneho hľadiska sa Prešov a Bratislava naozaj nedajú v tomto smere porovnávať, v zmysle veľkosti rieky a jej prietoku mestom ide o typologicky odlišnú situáciu. U nás boli využité iné a najmä preventívne prvky. V meste Prešov sa napríklad na koryte rieky Torysa realizoval projekt protipovodňových opatrení proti storočnej vode,“ uviedol k situácii hovorca mesta Prešov Michal Hudák.

Ako informoval hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák, predstava o realizácii obdobného systému mobilných hradení ako v Bratislave je v Prešove nereálna. „Na Dunaji ako veľtoku je priebeh stúpania povodňových hladín pozvoľný a je možné vzhľadom na vývoj situácie na hornom úseku toku dostatočne vopred (niekoľko dní) predpovedať dotok a kulmináciu povodňovej vlny v Bratislave, čo dáva možnosť dostatočne vopred sa na situáciu pripraviť a mat dostatok priestoru a času na vybudovanie týchto mobilných bariér, čo si okrem uvedeného vyžaduje aj množstvo ľudských kapacít.“

„Charakter podvodní na Toryse má úplne iný priebeh. Nábeh povodne je otázkou niekoľkých hodín s kulmináciou v priebehu jedného až dvoch dní, čo prakticky nedáva predpoklad a priestor na aplikáciu tohto druhu protipovodňových opatrení. V rámci PPO Prešova je z pohľadu technického riešenia optimálna realizácia úpravy toku na parametre v zmysle noriem s primeranou bezpečnosťou rezervou tak, ako je to aj plánované. Určite by situácii prospelo aj vybudovanie vhodných akumulačných priestorov (nádrže, poldre a pod.) v povodí Torysy nad Prešovom, napr. uvažovaná nádrž Tichý potok, ktoré by retenčným účinkom významne pomohli znížiť povodňové prietoky na dolnom úseku toku,“ dodáva Marián Bocák.

Michal Hudák doplnil, že mesto aplikuje protipovodňové opatrenia aj pri nových stavbách a rekonštrukciách starých objektov. Ide napríklad o lávku, ktorá prepája Prešovskú univerzitu a Zimný štadión. Došlo tam k celkovému dvihnutiu mostného objektu od hladiny toku a zrušeniu stredového piliera. 

Mesto Prešov

„Rovnaké štandardy sú aplikované už aj vo vypracovanej projektovej dokumentácii na rekonštrukciu mosta na ulici Jána Pavla II, kde mesto aktuálne hľadá možnosti externého financovania,“ dodáva hovorca Michal Hudák.