Občania v Kežmarku sa búria proti rúbaniu zdravých stromov, ktoré sami pred rokmi sadili. Chcú na pomoc ministerstvo

V uplynulých dňoch vzplanula na sociálnych sieťach diskusia medzi obyvateľmi spod Tatier o výrube stromov na slovenských sídliskách. Obyvatelia sú pohoršení, že v ich okolí miznú dlhoročné dreviny, ktoré vysádzali ešte pôvodní obyvatelia bytových domov. K situácii sa vyjadrila aj jedna z diskutujúcich, ktorá opisuje nepríjemné prekvapenie po návrate domov:

„Prišla som z práce a dva stromy už tam neboli. Sadili sme ich my, čo sme sa tam vtedy nasťahovali. Žiaľ, ľudia sú takí, všetko im vadí,“ napísala sklamaná obyvateľka.

Ďalšia rozhorčená diskutujúca opisuje výrub stromu, ku ktorému malo dôjsť priamo pred jej bytovkou. Podľa jej slov ide o dreviny, ktoré boli vysadené ešte v roku 1987, keď sa na sídlisku začali stavať prvé paneláky. „Som zhrozená z toho, ako sa medzi nami ľuďmi šíri nákaza zvaná ľudský hyenizmus. Ako len minúta dokáže ubližovať, dokonca i stromom. A to len preto, že nám ťaží na jeseň odpratať listy, či ihličie zo svojho auta...“ rozhorčene sa zamýšľa obyvateľka.

Podľa jej slov boli stromy neoddeliteľnou súčasťou sídliska a slúžili ako prirodzený tieň počas horúcich dní. Kritizuje fakt, že niektorí ľudia vidia v stromoch len prekážku, ktorú treba odstrániť, namiesto toho, aby si uvedomili ich význam pre prostredie aj zdravie obyvateľov.

„Už len málo majiteľov bytov tu býva z pôvodného osadenstva. Dnes mi vyrúbali jeden zo stromov. (...) Prečo vadia tie stromy tým, čo tu bývajú? Je taký veľký problém mať po ruke metličku a lopatku?“ pýta sa.

V diskusii sa objavili aj názory, že o takomto výrube nemohlo rozhodnúť len niekoľko jednotlivcov. Právne aspekty situácie vysvetlil ďalší diskutujúci: „Ale strom predsa nemôže vyrúbať len tak hocikto a hocikde. O výruboch rozhoduje odbor životného prostredia na príslušnom okresnom úrade. Takže sa treba obrátiť tam. Ak bol strom vyrúbaný bez povolenia, môže byť za to uložený trest,“ upozornil jeden z diskutérov.

Podobné situácie sa dejú po celom Slovensku

„Pani, to nie je len u vás, to je všade. U nás tiež tak vyrúbali zdravé stromy a krásne ihličnany. To už nechápe človek len s citom,“ pridáva sa ďalšia nespokojná diskutérka.

Hoci niektorí sa bránia tvrdením, že výrub bol vykonaný pre bezpečnosť budov a technický stav drevín, mnohí majú pochybnosti, či na tento zásah existovalo platné povolenie.

„Zatiaľ som zachránila ten druhý strom, ktorý mal tiež padnúť za obeť ľudskému hyenizmu. A je mi smutno, že stromy im vadia, ale riešiť strechu ,v zlom technickom stave sa im neráči. Jedna majiteľka bytu v našom vchode ma doslova napadla, že nemám právo do tejto skupiny písať, lebo nie som rodák v KK. Ale bývam tu 50 rokov, tak snáď mám právo sa vyjadriť k celospoločenským záležitostiam a k ochrane prírody!“ dodáva rozhorčená obyvateľka.

Podľa jej slov sa celú vec chystá nahlásiť Ministerstvu životného prostredia, aby prešetrilo, či bol výrub legálny a či nešlo o neoprávnený zásah do verejnej zelene.

Právny rámec výrubu stromov na Slovensku - čo na to zákon?

Podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny je na výrub drevín potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. V zastavaných územiach o povolení rozhoduje obec, mimo nich okresný úrad. Neoprávnený výrub môže viesť k pokutám až do výšky 3 319,98 eura pre fyzické osoby a 23 235,74 eura pre právnické osoby, čo v jednotlivých prípadoch posudzujú kompetentné orgány.

Súhlas na výrub sa nevyžaduje pri stromoch s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a pri súvislých krovitých porastoch do 10 m² v zastavaných územiach. Výnimky platia aj pre ovocné dreviny, ak sa nové vysadia do 18 mesiacov od výrubu, uvádza zákon.

V prípade bezprostredného ohrozenia zdravia, života alebo majetku je možné strom odstrániť bez povolenia, avšak túto skutočnosť je potrebné písomne oznámiť príslušnému orgánu do piatich dní od výrubu. Občania by mali byť obozretní a pred plánovaným výrubom stromov sa oboznámiť s platnou legislatívou, aby predišli možným sankciám.