PRIESKUM: Tretina Slovákov reaguje na Rómov negatívne. Najhoršie čísla boli aj v Prešovskom kraji

Až tretina Slovákov má negatívne postoje voči rómskej menšine. Podľa prieskumu agentúry Focus pre Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity vidí Rómov negatívne až 33 % opýtaných. Zvyšných 61% opýtaných v rámci prieskumu verejnej mienky vyjadrilo voči Rómom prevažne neutrálne postoje. Najhoršie čísla boli v Bratislavskom kraji a na východe Slovenska. Informuje o tom úrad v tlačovej správe.

Prieskum pre ÚSVRK realizovala agentúra Focus v decembri 2024 na reprezentatívnej vzorke 1022 respondentov zo Slovenska, formou dotazníkového rozhovoru.

Negatívne postoje k Rómom vyjadrili najčastejšie obyvatelia:

• Košického kraja (42 %)
• Bratislavského kraja (38 %)
• Prešovského kraja (36 %)

Najmenšie množstvo negatívnych postojov k rómskej menšine prevažovalo v Trenčianskom kraji. Z prieskumu tiež vyplýva, že negatívny postoj mali častejšie muži (36 %) ako ženy (29 %). Focus okrem pohlaví porovnávajú aj profesie. Negatívny postoj prevažoval u manuálnych pracovníkov (41 %) než u výkonných odborných pracovníkov či úradníkov (23 %).

Prevažne neutrálny postoj zastávajú respondenti naprieč demografickými kategóriami, akými sú pohlavie, vek, rodinný stav, kraj a ďalšie.

Pozitívnejšie postoje k Rómom majú ľudia iných národností

Ľudia rôznych národnostných menšín (17 %) vyjadrili významne častejšie pozitívne postoje voči Rómom ako ľudia majoritnej slovenskej národnosti (4,9 %) a maďarskej národnosti (4 %).

„Rôzne menšiny čelia podobným výzvam, napríklad diskriminácii, sociálnemu vylúčeniu alebo obmedzeným príležitostiam, čo môže podporiť ich vzájomnú solidaritu,“ myslí si Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity, Alexander Daško. Pozitívne postoje k Rómom ďalej deklarovali častejšie ľudia so základným alebo neukončeným základným vzdelaním (11 %) oproti ľuďom s maturitou (4 %).

Významne častejšie vyjadrovali pozitívne postoje k Rómom aj ľudia, ktorí uprednostňujú progresívny typ politiky (19 %) v porovnaní s ľuďmi, ktorí preferujú inú politickú orientáciu, či už sociálno-demokratickú (4 %), konzervatívnu (5 %), liberálnu (3 %) alebo národne orientovanú (3 %).

Postoje k Rómom sú významne prepojené so vzťahmi a osobnými skúsenosťami. Viac ako tretina respondentov (34 %) uviedla, že má medzi Rómami priateľov. Na druhej strane, takmer polovica opýtaných (49 %) nikdy nenavštívila rómsku domácnosť, i keď žije, alebo žila v obci kde žijú aj Rómovia. Dokonca aj v skupine ľudí, ktorí majú rómskych priateľov alebo známych až 30 % opýtaných uviedlo, že rómsku domácnosť nikdy nenavštívili.

Medzi opýtanými vyjadrovali častejšie pozitívny postoj k Rómom ľudia, ktorí:

• Majú prevažne pozitívne skúsenosti (45 %) oproti tým, ktorí majú aj pozitívne, aj negatívne skúsenosti (3 %)
• Majú rómskych priateľov alebo známych (12 %) oproti tým, ktorí priateľov nemajú (2 %)
• Navštívili rómsku domácnosť (15 %) oproti tým, ktorí nenavštívili (2 %) alebo nikdy nežili v obci s Rómami (2 %)

Negatívny postoj k Rómom významne častejšie vyjadrili ľudia, ktorí:

• Majú prevažne negatívne skúsenosti (80 %) oproti tým, ktorí majú aj pozitívne, aj negatívne skúsenosti (10 %) a pochopiteľne, aj v porovnaní s tými, ktorí majú prevažne pozitívne skúsenosti (3 %).
• Nemajú medzi Rómami priateľov (43 %) oproti tým, ktorí majú (14 %)
• Nikdy nežili v obci s Rómami (40 %), 38 % tých, ktorí rómsku domácnosť nenavštívili, aj keď v ich obce Rómovia žijú oproti tým, ktorí už rómsku domácnosť navštívili (14 %)

„Mnohí nemajú osobné skúsenosti s Rómami a svoje názory a postoje si tvoria na základe toho, čo vidia v televízii alebo čítajú v novinách. Napriek tomu, že väčšina Rómov žije v súlade so všeobecnými spoločenskými normami mimo segregovaných komunit, nekradne, ani automaticky nehrá na nejaký hudobný nástroj, práve tento sugestívny obraz Rómov je pre médiá najatraktívnejší . Stereotypné zobrazovanie Rómov v médiách negatívne vplýva na to, ako sú Rómovia vnímaní. Ak by boli Rómovia zobrazovaní pravdivejšie a väčšinová spoločnosť by mala možnosť Rómov lepšie spoznať, predsudkov a odsúdení v spoločnosti by bolo menej,” dodáva splnomocnenec.