Sociálne siete nie sú vždy bezpečným miestom, čo dokazuje šokujúci prípad z Kežmarku. Iba 19-ročná žena sa stala obeťou desivého psychického nátlaku a vydierania zo strany dvoch osôb, ktoré využívali falošné profily na to, aby ju dostali na pokraj zúfalstva. Vyšetrovanie odhalilo, že pod hrozbou násilia a vážnych následkov ju nútili k sebapoškodzovaniu a vykonávaniu činov, ktoré jej psychicky ubližovali.
Za touto manipuláciou stáli dve ženy – 18-ročná Bratislavčanka a 30-ročná žena z Nitry. Obe si vytvorili viacero falošných účtov na sociálnej sieti, cez ktoré mladú ženu neustále kontaktovali. Pod rôznymi zámienkami ju zavádzali, klamali a psychicky terorizovali. Ich aktivity boli tak prepracované, že polícia musela vykonať rozsiahlu analýzu digitálnych stôp a viaceré operatívne zásahy, aby ich odhalila a dolapila.
Vyšetrovanie sa skončilo úspechom. Kriminalisti vykonali domové prehliadky na viacerých miestach na Slovensku, pričom získali dostatočné dôkazy na vznesenie obvinenia. Obe ženy boli zadržané a čelia obvineniam zo zločinu vydierania v súbehu s trestným činom nebezpečného vyhrážania, pričom ich skutky boli spáchané formou spolupáchateľstva. Vyšetrovateľ spracoval návrh na ich vzatie do väzby. Tento prípad opäť ukazuje, aké nebezpečenstvá číhajú vo virtuálnom svete a ako rýchlo sa môže online komunikácia zmeniť na psychický teror.
Podľa slovenského trestného zákona čelia 18-ročná žena z Bratislavy a 30-ročná žena z Nitry obvineniam zo zločinu vydierania a trestného činu nebezpečného vyhrážania, spáchaných formou spolupáchateľstva. V prípade vydierania, ak páchateľ iného násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, hrozí mu trest odňatia slobody na dva až šesť rokov. Ak je tento čin spáchaný závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitného motívu alebo spôsobí väčšiu škodu, trestná sadzba sa zvyšuje na štyri až desať rokov.
Trestný čin nebezpečného vyhrážania zahŕňa vyhrážky smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Za takéto konanie hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až na jeden rok. Ak je čin spáchaný závažnejším spôsobom, na chránenej osobe, s cieľom zmariť alebo sťažiť uplatnenie základných práv a slobôd, z osobitného motívu alebo verejne, trestná sadzba sa zvyšuje na šesť mesiacov až tri roky.
Kyberšikana sa stáva čoraz väčším problémom, najmä medzi mladými ľuďmi. S rozmachom sociálnych sietí a digitálnej komunikácie získali agresori nové nástroje, ktoré im umožňujú obťažovať, ponižovať či vyhrážať sa obetiam anonymne a bez priamej konfrontácie. Práve anonymita a ľahký prístup k online platformám spôsobujú, že sa šikana šíri rýchlo a jej dopad môže byť oveľa ničivejší ako pri tradičnej šikane. Obeť čelí útokom 24 hodín denne, bez možnosti úniku.
Najčastejšími formami kyberšikany sú nenávistné komentáre, vyhrážky, zverejňovanie osobných údajov či manipulované fotografie a videá. Mnohí tínedžeri sa hanbia priznať, že sa stali obeťou kyberšikany, čo môže viesť k vážnym psychickým problémom, úzkostiam alebo dokonca samovražedným sklonom. Odborníci varujú, že ignorovanie tohto problému môže mať fatálne následky.
Prevencia je preto kľúčová. Rodičia a učitelia by mali pravidelne komunikovať s deťmi o bezpečnom používaní internetu a učiť ich, ako sa brániť proti online agresii, radia experti. Dôležité je upozorniť na nebezpečenstvo zdieľania citlivých informácií na sociálnych sieťach a podporiť deti, aby sa v prípade kyberšikany nebáli vyhľadať pomoc. Technologické platformy zároveň zavádzajú prísnejšie pravidlá – blokovanie agresorov, hlásenie nevhodného obsahu a ochranu súkromia.