Keď sa Prešovčan Andrej opýtal umelej inteligencie na svoje rodné mesto, dostal odpoveď, ktorá vzbudila vášnivú diskusiu na sociálnych sieťach. AI opísala Prešov ako mesto vhodné pre tých, ktorí hľadajú pokojnejší život, no zároveň priznala, že dynamika rozvoja tu nie je taká silná ako v Bratislave. „Ak máš rád pokojnejší život v menšom meste so všetkými výhodami, ktoré prináša, a neprekáža ti, že nie je také hektické, Prešov môže byť skvelou voľbou. Mesto má perspektívu, aj keď možno nie tak rýchly rozvoj ako Bratislava,“ odpovedala umelá inteligencia.
„Kedysi za môjho primátorovania bol Prešov označený za najdynamickejšie mesto Slovenska…“ ozval sa ako prvý exprimátor Pavel Hagyari, ktorý sa na situáciu pozerá cez skúsenosť bývalého vedenia mesta. „Mesto má určite na viac, ako teraz ukazuje… dôležití sú lídri mesta a priestor pre schopných. (...) Ale verme, že sa vráti dynamika a lepšia spolupráca občanov a vedenia…“ napísal na sociálnej sieti
Zároveň sa objavila aj ostrá kritika ďalšej bývalej primátorky. „Prešov bol fajn miestom na život, kým nezačala éra Turčanovej.“ Nie všetci však vidia hlavný problém v samospráve. Miroslav upozornil na niečo iné – že za úpadok môžu aj samotní obyvatelia mesta. „Mesto tvoria jeho občania a to nemyslím vedenie mesta, ale jeho obyvateľov.“ Podľa neho ľudia počas covidu zleniveli a dnes už nemajú záujem o kultúrny život. Dokonca opísal vlastnú skúsenosť: „Pred dvoma mesiacmi som sa náhodou vyskytol v bare, kde vystupovali dve kapely, a bolo tam dokopy asi 20 ľudí (aj to asi iba kamoši či rodina členov kapiel). Prečo by to podniky organizovali, ak na tom nezarobia?“
Podľa neho sa ľudia musia viac zapojiť: „Ruku na srdce, na koľkých akciách, ktoré organizovalo PKO v lete, ste boli? Žime a bavme sa s úsmevom, nie s hundraním.“
Reakcia napokon prišla od samotného autora príspevku. „Ako je možné, že sme takto dopadli?“ Andrej vo svojom príspevku pripomenul slávne časy Prešova: „Niekedy Prešov v počte spolkov, cechov, remeselníkov, ale aj ich organizovanosti sa porovnával na Slovensku len s Bratislavou. Bosákovu banku staval Bosák v Prešove, ale už tu boli cechy vinárov, mali sme vlastnú pálenicu alkoholu, dokonca židovské spoločenstvo pálilo v Prešove alkohol (čo bežne nerobia). Mali sme bitúnky, mäsovýrobu, jeden z najlepších trhov. Boli sme naozaj progresívni v pravom slova zmysle. Naozaj konkurovala nám len Bratislava.“
Dnes však podľa neho mesto zaostáva: „Prešov mi neponúkol to, čo som potreboval. Syn už v Košiciach aj býva. Jedna dcéra tiež. Prečo sme takto upadli? Nás predbehla Bratislava, Košice, ale už aj Nitra, Žilina…“
Prešov je podľa AI mesto s bohatou históriou, príjemnou atmosférou a dostupným bývaním, no zároveň čelí problémom, ako sú dopravné zápchy a pomalší rozvoj. Ponúka kvalitné vzdelanie, no pre mladých ľudí nemusí byť ideálny, keďže v niektorých odboroch chýbajú pracovné príležitosti, čo vedie k odlivu talentov do Košíc, Bratislavy či zahraničia.
Kultúrny a spoločenský život závisí od samotných obyvateľov – ak sa nezapájajú, organizátori nemajú dôvod investovať do podujatí. AI uzatvára, že Prešov môže byť skvelou voľbou pre tých, ktorí hľadajú pokojnejší život, no ak niekto túži po dynamickej kariére, pravdepodobne sa poobzerá inde. A čo si myslíte vy?