FOTO: Emma a Marcel spod Tatier pokračujú v dobrodružstve. So svorkou psov sa po Laponsku odsťahovali na Svalbard

Pred dvoma rokmi sme priniesli príbeh o aktívnej dvojici – Emme a Marcelovi, ktorí sa presťahovali z Vysokých Tatier do Laponska. A nešli len dvaja, zobrali so sebou aj svorku piatich psov, ktoré ich sprevádzajú takmer na každom dobrodružstve. 

Z Vysokých Tatier do Laponska: Odišli sme, pretože chceme s našimi psami žiť uvoľnenejší život

Po dvoch rokoch prišla nečakaná zmena, Emma a Marcel posunuli hranice svojho pohodlia a oznámili sťahovanie na Svalbard. Je to arktické súostrovie patriace Nórsku, ktoré leží vysoko na severe medzi Nórskom a Severným pólom. Je známe drsnou, no fascinujúcou prírodou – ľadovcami, fjordmi a zasneženými horami.

Je to krajina nekonečného leta bez západu slnka a temnej polárnej noci, ideálna pre dobrodružné duše ako Emma a Marcel. V rozhovore Marcel prezradil, že dlhoročný sen sa im splnil ako blesk z jasného neba. Pre mnohých by bolo sťahovanie na toto súostrovie nepredstaviteľné, no pár z východu Slovenska tu našiel svoj nový domov.

Emma a Marcel dokazujú, že keď človek nasleduje svoje sny, hranice na mape sa menia len na ďalšie zastávky na ceste za dobrodružstvom. Ako vyzerá život v jednej z najsevernejších komunít sveta? Čo im Svalbard priniesol a čo im naopak chýba? O tom všetkom porozprával Marcel v našom rozhovore.

Ako a kedy vznikol nápad odísť na Svalbard? 

Tento nápad vznikol pred Laponskom, ešte keď som Emmu ani nepoznal. Ale keďže Svalbard je iný vesmír a iná galaxia, rozhodol som sa začať niečím dostupnejším, čím bolo Laponsko. Keď som Emme púšťal dokumenty o Svalbarde, tak krútila hlavou a povedala, že by tam nedokázala žiť. Povedala, že tam niekedy môžeme ísť maximálne na týždeň. 

Veľmi ma to tak fascinovalo, sledujem ľudí, ktorí tam žijú a pracujú so psami. Videl som, že je to úplne iný level práce so psami a práce v zime, v extrémnych podmienkach a na konci sveta. Priťahovali ma tamojšie hory a príroda. 

Okrem toho som extrémny obdivovateľ grónskych psov, sú to úplne iné psy ako tie aljašské a sibírske. Túžil som skúsiť pracovať s týmto plemenom. Nakoniec som to vymanifestoval tak, že sme tam obaja. Je to najlepšia vec, ktorá sa nám po Laponsku mohla stať. 

Emma šla prvá. Roky som sa snažil dostať do spoločnosti Green Dog na Svalbarde (pozn. red. známeho psieho kenelu, ktorý ponúka výpravy so psími záprahmi), no povedali mi, že s vlastnými psami to nie je možné. Písal som tam každý rok, po štyroch rokoch nám v januári napísala kamarátka, či by sme nemohli prísť hneď zajtra.

Galéria: 18 fotiek

Nemohol som tomu uveriť. Vypadli im dvaja pracovníci, nakoniec povolili aj vlastné psy. Presťahovať sa s piatimi psami nie je len tak a taktiež bolo riskantné presťahovať sa tam hneď, keďže sme ani nevedeli, či sa nám tam bude páčiť. 

Emma je oveľa silnejšia po psychickej stránke ako ja. Šla prvá, aby zistila, či je to pravé pre nás. Ja som zatiaľ so psami ostal v Laponsku v našej starej práci a po týždni mi Emma napísala, nech zaobstarám všetko tak, aby sme sa tam presťahovali. Vtedy sa začal nás svalbardský príbeh. 

Bolo to dlhé rozhodovanie alebo nebolo nad čím rozmýšľať?

Rozmýšľanie ani nie, skôr som pochyboval vzhľadom na to, že máme päť psov. Je to extrémne náročný proces presťahovať ich a taktiež nás. Svalbard je úplne iný, všetko sme si museli priniesť, kúpiť sa tam dajú len potraviny či doplnky do domácnosti. Proces objednávania nábytku je zložitejší. Okrem toho to nie je ako doteraz v Laponsku, že by sme si sadli do auta a mohli ísť kedykoľvek bez väčších problémov na Slovensko. 

Túžili sme tam ísť, ale stále bolo nad čím premýšľať. Mali sme veľa otázok, ale srdce nás tam ťahalo. A nakoniec to lepšie už ani nemohlo byť.

Vedel si, že spolu chcete z Laponska odísť do inej krajiny?

Vedel som, že chcem byť na severe. Síce nie do konca života, ale najbližšie roky určite. Nevedel som si predstaviť, kam inam by sme z Laponska šli. Nebyť Svalbardu, zatiaľ by sme sa nesťahovali. Svalbard je vymanifestovaný a podarilo sa to. 

Galéria: 18 fotiek

Na Svalbarde ste aktuálne len pár mesiacov, no skús to porovnať s Laponskom. 

Svalbard sa nedá porovnávať s ničím a v ničom. Z Laponska mi chýbajú stromy, keby mal Svalbard stromy, lesy a viac zelene, bol by to naozaj raj na zemi. 

Povedz niečo o vašej pracovnej pozícii na Svalbarde.

Pracujeme ako vodiči psích záprahov, ja som momentálne pomocník v procese na túto pozíciu. Vybral som si to sám, chcem sa najskôr naučiť pracovať s grónskymi psami. Sú to úplne iné psy, ako sú ľudia zvyknutí. Chcel som sa k ním priblížiť.

Klobúk dole pred Emmou, tá bola hodená rovno do vody. Dostala na starosť 30 psov, pušku, vysielačku a začala pracovať. Proces zaúčania zvládla za pár dní, na tejto pozícii jej to veľmi ide, aj ja sa od nej mám čo učiť. Je šikovná, ľudia ju majú radi. 

Ja som v procese, aktuálne sa preto starám o všetky psy, Emma sa stará len o zverené psy. Riešim, aby mali čo jesť a piť, starám sa o šteňatá, upratujem. Emma je väčšinou so svojím tímom a sprevádza návštevníkov na zážitkových jazdách. Tie sú trojhodinové, šesťhodinové alebo trojdňové. Každá túra je iná, záleží to aj od ročného obdobia. 

Galéria: 18 fotiek

Každý vodič záprahov má na starosti svojich psov a stará sa o ich fyzickú kondíciu, udržiava ich. Svalbard je oproti Laponsku veľká divočina. V Laponsku sme mali len 20-minútové jazdy a šli sme po trase, ktorú vytvoril skúter. Na Svalbarde sa prechádza cez potoky, kopce, okolo divokých zvierat. Každý deň je iný.

Aktuálne ste tam boli bez vašich psov, najbližšie ich beriete so sebou?

Áno, zatiaľ s nami neboli, je to finančne a časovo veľmi náročný proces. Najskôr musia byť zaočkované proti besnote a potom im odoberú vzorky krvi. Psy musia mať protilátky, aby ich pustili na Svalbard. Akurát riešime tento proces a dúfame, že najbližšie už pôjdeme všetci.

Máte z niečoho strach? 

Máme stres z toho, či sa nám to všetko podarí. Musíme si sťahovať aj gauč, televízor a podobne. Potrebujeme na to prenajať lodný kontajner, musíme zabezpečiť klietky pre psy, aby mohli ísť do lietadla. Okrem toho máme päť psov, na jedného človeka môžu ísť do lietadla maximálne dva psy. Preto riešime ešte jedného človeka, ktorý s nami toto všetko absolvuje. Niekto bude musieť ísť iným letom, pretože na jeden let sú dovolené len štyri psy. Je to náročný proces a verím, že sa nám všetko podarí. 

Keďže si si už na chvíľku vyskúšal život na Svalbarde, skús to čitateľom priblížiť, povedať nejaké zážitky.

Môj najsilnejší zážitok bol prvý deň v práci v máji, keď som prišiel za Emmou. Keď som ráno vyšiel z kabíny, fúkal vietor s rýchlosťou 38 metrov za sekundu. Keď som sa ničoho nedržal, mal som pocit, že ma odveje. Nevidel som na cestu a bola obrovská kalamita. Autá aj psy boli pod snehom. 

Galéria: 18 fotiek

Okrem toho nám zamrzla voda, začal som o šiestej ráno a domov som prišiel o pol druhej ráno. Vtedy som Emme povedal, že tu sa nepresťahujeme. Teraz sa na tom smejeme, bol to zatiaľ len jeden takýto vyčerpávajúci deň. Emma má oveľa krajšie zážitky. 

Najväčšie zážitky sú vždy s turistami. Samozrejme, práca s ľuďmi je najhoršia, častokrát ma prekvapujú, ale aj v dobrom. Ale zatiaľ som tam krátko, tak ešte nemám veľa zážitkov. 

Svalbard je jedno z miest s najväčšou hustotou ľadových medveďov na svete, mali ste už tú česť stretnúť nejakého?

Nie je to tak celkom pravda, skôr je to marketingová veta. Ľudia si myslia, že medvede sú tu všade. Nie je to tak. Vidieť ľadového medveďa je veľmi vzácne. Ľudia tvrdia, že by radi stretli ľadového medveďa, no verte mi, určite by ste ho nechceli stretnúť. Ak áno, tak len z diaľky a s ďalekohľadom. Ja a ani Emma sme tam zatiaľ nevideli medveďa naživo, ale kolegovia majú za tie roky už rôzne zaujímavé zážitky. 

Viete, ako dlho tam chcete ostať alebo uvidíte, čo vám život prinesie?

Ak sa nám podarí celý sťahovací proces, rád by som tam ostal niekoľko rokov. Neviem si predstaviť, že by som  sa vrátil na Slovensko a šiel robiť niekam do kancelárie. Nemáme to presne stanovené, no určite niekoľko rokov. Máme plány, súkromné aj pracovné, ale zatiaľ o nich verejne nerozprávame. Sme však na veľmi dobrej ceste za všetkým, čo sme kedy chceli. 

V akej ďalšej krajine by si chcel skúsiť bývať?

Stále pred Emmou srandujem, že musíme mať jeden domček na severe a jeden dom v krajine, kde je teplo. Veľmi by som si prial, aby sme na staré kolená žili niekde v teple. Zatiaľ sú to naše plány a neviem povedať ani to, v akej ďalšej krajine by sme chceli bývať. Svalbard bol obrovský dlhoročný sen a momentálne budeme pár rokov tam. Uvidíme, kam nás život zavedie.