Dom vedľa Hotelovej akadémie v Kežmarku zbúrali, miestni spomínajú na bývalý renesančný skvost, dnes už len parkovisko

Kedysi tam stála budova, ktorá mala dušu. Dnes je tam len parkovisko. Dom vedľa Hotelovej akadémie v Kežmarku, ktorý mal architektonickú aj historickú hodnotu, zmizol po roku 1978 bez veľkého rozruchu. No v pamäti Kežmarčanov zostáva dodnes – a s ňou aj horkosť z toho, ako rýchlo dokáže mesto zabudnúť.

„Dom vedľa Hotelovej akadémie, dnes je tam parkovisko,“ píše v príspevku autor, ku ktorému je pripojená stará fotografia budovy. Tá rozvírila spomienky. A hnev.

„Narodil sa Juraj Buchholtz mladší. De**li po 1945 zničili jeho pamätnú tabuľu,“ napísala Nora. Hovorí o známom kežmarskom učencovi a prírodovedcovi z 18. storočia, ktorého pamiatka bola po vojne vymazaná spolu s domom, kde žil.

Ján dodáva širší kontext: „Aj po ľavej strane bola plná zástavba. Škoda, že v Kežmarku veľa krásnych historických stavieb zbúrali.“ Jeho slová vystihujú pocit mnohých miestnych – že mesto stratilo časť svojej identity výmenou za betón a asfalt.

Najsilnejšie však zaznela spoveď Milana, bývalého študenta architektúry: „Zbúrali ho po r. 1978. Predtým som ho za pomoci otca Milana kompletný zameral. Mal som to za úlohu – semestrálna práca na FA SVŠT v BA. Po skončení školy som sa projekt zamerania Groszovho domu snažil získať, ale žiaľ, ani v archíve sa mi ho už nepodarilo nájsť. Veľká škoda tejto renes. stavby.“

Ten dom, o ktorom Milan hovorí ako o „Groszovom dome“, niesol renesančné znaky a pamätal niekoľko storočí. Dnes z neho nezostalo nič – len spomienky tých, ktorí si ho ešte pamätajú.

Kežmarok, mesto s bohatou históriou, dnes žne následky niektorých rozhodnutí minulosti. A v prípade tohto domu platí, že nie každý pokrok je výhrou. Niekedy znamená len stratu a prázdne miesto, kde kedysi pulzoval život.