Pred Tescom v Prešove sedí pán, ktorý má život zbalený v kufri. Kreslí krásne mandaly, potrebuje nový zošit a pastelky

Nie každý má v živote rovnaké štartovacie podmienky. Niektorí z nás čelia výzvam, ktoré si mnohí ani nevieme predstaviť – a predsa si v sebe uchovávajú kus krásy, tvorivosti a ľudskosti.

Používateľka Deny zdieľa v skupine Prešov príbeh o pánovi, ktorý sedí pred hypermarketom Tesco na Košickej. Dúfa, že pre niektorých používateľov to bude zaujímavý tip na dobrý skutok a milému pánovi sa rozhodnú pomôcť. 

Prešovčania chcú pomáhať

„Pred vchodom do Tesca sedí jeden zlatučký pán, klasika, život zbalený v kufri. Kreslí si s pastelkami rôzne kvety, mandaly a tváre. Niečo sme mu kúpili, ale ak by ste šli okolo, ocenil by zošit, pastelky či jedlo. Robí to vraj roky a veľmi ho to baví, niektoré kresby mal veľmi pekné,“ uviedla v príspevku Deny. 

Používateľov tento príbeh veľmi zaujal a sú vďační, že na neho Prešovčanka upozornila. Mnohí uviedli, že ak pôjdu okolo, tak pánovi pomôžu. „Rád tiež pomôžem. Zhora sa už pomoci nedočkajú. Ďakujem za tipy. Mali by ste tu viac takých vecí dať, aby ľudia žili ako ľudia. Ste skvelí,“ uviedol Peter. 

Podobný príbeh aj v inej časti mesta

Katka pripomína, že podobný pán je aj na Sídlisku II. Má vedľa seba igelitovú tašku, v ktorej má celý svoj život, no o nič neprosí, len slušne pozdraví. „Dovarím večeru a chystám sa aj jemu niečo zaniesť. Snáď tam ešte bude,“ uviedla Katka. 

Používatelia tohto pána registrujú a rozmýšľajú, či neexistuje organizácia, ktorá by mu vedela pomôcť. „Predpokladám, že je to ten istý pán, ktorý viacero dní rovnako sedel pred troma týždňami na lavičke pred blokom Matice slovenskej 24. Predpokladám, že už mu bola ponúknutá možnosť – videl som, ako pri ňom boli mestskí policajti, ponúkali mu pomoc sociálneho odboru, organizácii. Poďakoval, ale neprosil si nič. Rovnako mu ľudia z bloku nosili teplé jedlo,“ vyjadril sa Peter.

Veronika potvrdila, že obyvatelia mu pomáhajú teplým jedlom, no viac nechce. Niektorí mu prinesú aj deky, kávu a vodu. „Nikomu nevadí, nikoho neobťažuje, neokráda. Jediní, komu vadí, sú prave tí, ktorí by mu mali pomôcť. Chodia tam aj dvakrát do dňa a vyháňaju ho odtiaľ. Nie je žiaden alkoholik, len má ťažké zdravotné a existenčné problémy. Odniesla som mu teplú večeru, nejaké ovocie, croissant, chlebík na raňajky a vodu. S jeho dovolením som sa nakontaktovala na jeho dcéru, ktorá ani netuší, kde sa jej otec nachádza,“ doplnila Katka.

Príbehy týchto pánov je pripomienkou, že pomoc nemusí byť veľká, aby mala zmysel. Niekedy stačí len trocha empatie, ochoty podeliť sa, alebo pár minút venovaných rozhovoru. Ľudskosť sa prejavuje v maličkostiach – v teplom jedle, v pastelkách či v tichej prítomnosti. Aj keď sa možno nedá zmeniť celý osud iných, dá sa im spraviť deň krajším. A práve takéto skutky ukazujú, že aj v dnešnom svete má solidarita stále svoje miesto. Ak pôjdete okolo týchto dvoch pánov a budete im chcieť pomôcť, opýtajte sa, či niečo nepotrebujú, určite budú veľmi vďační.