VIDEO: Z kežmarského Bergu ostali len stromy a spomienky. Kedysi pódium hviezd, dnes len tichá ruina v objatí prírody

Na kopci nad Kežmarkom, kde kedysi pulzoval život, dnes stojí tichý svedok minulosti. Amfiteáter, známy ako Berg, ktorý sa ešte v 90. rokoch otriasal pod nohami tancujúcich fanúšikov a zvukmi slávnych kapiel, dnes zarastá machom, burinou a trpkosťou.

Postavený bol 29. augusta 1973 pri príležitosti výročia SNP. Žiaľ, jeho umiestnenie na Jeruzalemskom vrchu navždy zničilo archeologickú lokalitu, no symbolicky vtedy vzniklo nové kultúrne srdce Kežmarku. Po revolúcii v ňom vystupovali hviezdy slovenského aj zahraničného hudobného sveta. Dnes? Opustené tribúny, rozbité okná, podpálená drevená časť hľadiska.

Kežmarčania spomínajú na obdobie jeho najväčšej slávy

Aj keď v posledných rokoch zarástol a nevyzerá tak, ako býval, v spomienkach Kežmarčanov je stále v období svojej najväčšej slávy. „Tam som brigádoval v roku 1994 tuším, zlatý pán Strache tam bol,“ spomína Stanislav. Jeho spomienka nie je jediná.

„Poznám to veľmi dobre, volalo sa to Berg. Ako deti sme sa tam hrali na indiánov. Pred vojnou som tam chodil na brigády, keď sa staval amfik, a dostal som knižočku – vstup voľný zadarmo. Škoda,“ napísal Pavel, ktorého hlas znie ako nostalgický odkaz celej generácie.

Ďalšia komentujúca, Vlaďka, sa v spomienkach vrátila k jednému z posledných koncertov: „Ja som tam bola na Desmod. Veľká škoda toho amfiteátru a vôbec celého objektu okolo bývalého hotela Štart a lyžiarskeho vleku.“

A Monika dodáva: „Krásne spomienky na koncerty počas študentských čias, ale aj po nich. Veľká škoda.“

Lenže amfiteáter dnes už neplní svoju funkciu. V roku 2010 bol prakticky uzavretý – postupne bez investícií, bez správy, bez záujmu. Časom sa stal miestom, kam sa vkradli vandali aj oheň.

„Treba ‘zdielať’ ďalej, nech ďalší zvedavci sa tam motajú, kde nemajú... Pozemok je v nájme od mesta. Občianske združenie tam nepotrebuje ďalších zvedavcov, ktorí poničili ploty, rozbili všade okná, vytrhli elektrické káble, rozbili elektrické skrine, podpálili tribúnu atď...“ rozhorčene reagoval miestny komentátor.

Amfiteáter je technicky na súkromnom pozemku v nájme, no podľa vyjadrení obyvateľov nie je ani oplotený, ani chránený, a tak sa mení na ihrisko pre tých, ktorí si nevážia minulosť. Je to miesto, kde sa príroda snaží zahojiť rany a pamäť mesta sa triešti pod nánosmi času, smetí a grafitov.

Dnes sa k Bergu neprichádza s lístkom na koncert, ale s fotoaparátom a ťaživým pocitom, že niečo pekné odišlo a možno sa už nikdy nevráti.