Prelika zatvára brány, výrobu sťahujú na západ, prešovská ikona tak po 122 rokoch definitívne končí

Koniec, aký by čakal málokto. Prešovská Prelika, jedna z posledných ikon miestneho potravinárskeho priemyslu, po 122 rokoch nepretržitej liehovarníckej tradície definitívne končí. Kedysi hrdý podnik, známy výrobou liehovín a legendárnych horčíc, podľahol ekonomickým ťažkostiam. Jeho výroba sa sťahuje do západnejších regiónov – liehoviny do Trenčína, horčice do Kolárova, informoval Denník N.

História, ktorá chutí trpkosťou

Zrod tejto prešovskej značky sa datuje až do roku 1903, kedy 22 miestnych veľkostatkárov založilo Spolok poľnohospodárskych dorábateľov liehu. Ich cieľom bolo priniesť organizovanú, veľkokapacitnú výrobu alkoholu do regiónu Šariša. S kapacitou 34-tisíc hektolitrov ročne šlo na tie časy o ambiciózny projekt.

V roku 1950 vznikol závod, ktorý sa stal priamym predchodcom Preliky. Firma prežila viacero zlomových dekád – socializmus, divokú privatizáciu, aj prechod do trhového hospodárstva. V roku 2003 získala ocenenie Slovak Gold. Po roku 2020 však nastal prudký pád.

Pandémia a konkurencia – smrteľné kombo

Už v auguste 2024 sa začalo šepkať o problémoch vo výrobe. Firma prepustila desiatky zamestnancov. Riaditeľ Martin Lipták však vtedy upokojoval verejnosť slovami: „V rámci zefektívňovania činnosti spoločnosti dochádza len k znižovaniu počtu zamestnancov.“ O problémoch vo firme sme vás v auguste minulého roka informovali v našom článku.

Aj štátne úrady v tom čase hromadné prepúšťanie neevidovali. Realita však vyšla najavo len o pár mesiacov neskôr – Prelika predáva značky konkurencii a definitívne zatvára brány. Do podnikania sa už nevrátia ani jeho vlastníci, rodina Liptákovcov z Košíc.

Súvisiaca téma Liehovar Prelika v Prešove čelí vážnym problémom. Čelí prepúšťaniu aj finančným ťažkostiam

Sociálne siete zaplavila vlna emócií

Prešovčanov správa o konci fabriky hlboko zasiahla. Sociálne siete sa zaplnili spomienkami, frustráciou, ale aj poďakovaním. Tomáš napísal:

„Keď končia kvalitné prešovské legendy (horčica, Horec, slivovica). A dlhoročná potravinárska tradícia. Jedna z posledných v Prešove. Škoda. No aj tak ďakujeme majiteľom, že to dlhé roky ťahali a podporovali zamestnanosť v Prešove. Iste to nebolo jednoduché.“

Zároveň doplnil, že výroba liehovín sa presúva do Trenčína (Old Herold), kým horčice poputujú do juhoslovenského Kolárova, kde ich preberie značka Tomata. Mária situáciu prirovnala k zániku ďalších významných prešovských fabrík: „Tak ako sa v Prešove zlikvidoval solivar, mäsopriemysel, tak končí aj tento podnik.“ Vladimír dodal štipľavo: „Niekto skutočne chce, aby platili Ficové slová: Na východe predsa nič nie je !!!“

Ďalšia komentujúca si spomenula na návštevu fabriky: „Boli sme minulý rok na prehliadke, bola úžasná a pán sprievodca rozprával o ťažkom konkurenčnom boji a obrovskom tlaku na ceny, ktoré taký malý výrobca ťažko ustojí tak už sa aj stalo... škoda.“

Aj keď noví majitelia tvrdia, že zachovajú receptúry a kvalitu, pre obyvateľov Prešova to nie je náplasť na ranu. V meste končí posledný výrobca so skutočne dlhou potravinárskou tradíciou – značka možno prežije, no stratí dušu, ktorú jej dával východ.

Z historickej továrne, ktorá prežila vojny, režimy aj transformácie, sa stáva len spomienka na zlaté časy. A Prešov prichádza o ďalší kus svojej identity.