Z michelinskej reštaurácie v Paríži do Humenného. Richard prináša svetové chute na východ vďaka jedinečnému konceptu

Richard Kalanin je mladý, 29-ročný kuchár z Humenného, ktorý prešiel kus sveta, aby nazbieral skúsenosti a mohol sa vrátiť späť do rodného mesta. Pre Humenčanov len nedávno otvoril podnik Čulenova 3 so zaujímavým konceptom. Pred touto kapitolou sa však učil od tých najlepších, a to napríklad aj v michelinskej reštaurácii v Paríži. 

Vzťah k jedlu a vareniu mal Richard už od detstva, pretože sa u nich doma veľa varilo. Kuchyňa mu teda od mladých čias nebola cudzia a do varenia sa aktívne zapájal. Neskôr sa rozhodol pre štúdium na Hotelovej akadémii v Humennom, kde získaval prax. 

„Páčilo sa mi to stále viac a viac, potom som sa tomu začal venovať aj vo voľnom čase. V 15 rokoch som chodil brigádovať do kuchýň, reprezentoval som školu na rôznych súťažiach. Vždy som chcel ísť aj do zahraničia, videl som krásne reštaurácie vo svete, ktoré ma lákali,“ uviedol mladý kuchár. 

Po skončení strednej školy pracoval v Košiciach, v Bratislave a potom nabral odvahu a rozhodol sa nazbierať skúsenosti vo Francúzsku. V Paríži, do ktorého smerovali jeho kroky, nemal žiadnych známych. Cez internet si dohodol ubytovanie a taktiež si vytvoril životopisy vo francúzskom jazyku. Po príchode do Paríža ich rozniesol po rôznych reštauráciách a čakal na svoju príležitosť.

Práca v michelinskej reštaurácii

„Prvá práca bola vo fajn reštaurácii. Robil som pomocného kuchára a po veľmi krátkej dobe som sa stal zodpovedným kuchárom za jednu sekciu. Postupne som sa dozvedel, že v jednej michelinskej reštaurácii hľadajú kuchára, kde som potom aj pracoval. Bola to reštaurácia na Champs-Élysées pod Víťazným oblúkom.“

Richard strávil v Paríži viac ako tri roky. „Na konci roka 2020 prišla druhá vlna ochorenia Covid-19, plánoval som odísť do Dánska, kde som dostal pracovnú ponuku na vysokej pozícii v známej reštaurácii. Nikdy som neodletel, dôvodom bol koronavírus. Vrátil som sa na Slovensko, potom som bol na Korzike a odtiaľ som mal ísť späť do Paríža, no pre opatrenia som ostal na Slovensku. Nejaký čas som bol v Bratislave a začiatkom roka 2025 som sa s manželkou a dcérkou presťahoval naspäť do rodného Humenného.“

Nerozumiem, prečo mladí utekajú zo Slovenska

Richard sa aj po získavaní skúseností vo svete rozhodol vrátiť na Slovensko. Priznal, že nerozumie, prečo mladí ľudia utekajú zo Slovenska. „Snažím sa zistiť, prečo je pre niektorých iná krajina lepšia ako Slovensko. Ja konkrétne som veľa cestoval po Európe, žil som aj vo Francúzsku. Neviem povedať, ako sa žije bežnému obyvateľovi v ďalších krajinách, no pre mňa bolo Francúzsko v porovnaní so Slovenskom katastrofa. Rozumiem, že je tam iná kultúra, ale každodenný život je tam podľa mňa horší. Či už z ekonomického hľadiska alebo pri vybavovaní bežných vecí.“

Galéria: 6 fotiek

Richard pokladá Slovensko za jednu z posledných krajín, kde sa dá ľahko žiť a podnikať. Okrem toho si myslí, že pre zamestnancov je v gastre veľa pracovných príležitostí. „Rozumiem, že niekedy boli platy v zahraničí v porovnaní so Slovenskom iné, lepšie. Ale teraz to už podľa mňa nie je pravda. Podľa mňa ľudia odchádzajú zo Slovenska, pretože sú nešťastní a myslia si, že v inej krajine svoje problémy vyriešia. Ak majú Slováci ambíciu v zahraničí vzdelávať sa a získavať prax, to je super. Každý by si mal na chvíľku vyskúšať život v zahraničí, možno by sme boli viac tolerantní k Slovensku. Nerozumiem ale, čo je lepšie na iných krajinách v porovnaní s tou našou. Slovensko je na život veľmi dobré,“ uviedol Richard. 

Späť do rodného Humenného

Mnohých prekvapila aj skutočnosť, že sa Richard s rodinou vrátil späť do rodného Humenného. Ľudia sa väčšinou sťahujú do väčších miest a z východného Slovenska často odchádzajú. Richard mal však na túto otázku veľmi jasnú odpoveď. 

„Nevyhovovala mi kvalita života v hlavnom meste. Mal som pocit, že podnikať v Bratislave nechcem, je tam veľa podnikov, vedel som, že to nie je nič pre mňa. Mám malú dcéru a videl som, ako funguje život bežnej rodiny v Bratislave. S manželkou sme sa zhodli, že je to pre nás náročné. Prišlo nám, že pomer toho, koľko v priemere človek v Bratislave zarobí a koľko potrebuje minúť, aby sa mal o niečo horšie ako v Humennom, nám za to nestojí.“

Presťahovali sa do Humenného, kde majú krásny dom so záhradou a v priestoroch na prízemí aj podnik s názvom Čulenova 3. Tento dom bol postavený v roku 1939 a šikovný kuchár sa mu rozhodol dať takýmto konceptom druhú šancu. 

„Na prízemí je kuchyňa a hore bývam s manželkou a dcérou. Máme aj kvetinovú záhradu, v ktorej moja mama zdobí svadby. Na záhrade máme aj priestor na súkromné akcie. Podnik Čulenova 3 je zatiaľ určený len na súkromné akcie. Okrem toho mám aj vlastné podujatia, napríklad taliansky večer, grilovačky, ochutnávka vín, brunche a podobne,“ predstavil obľúbený podnik Richard.

Priznal však, že plánuje aj plnohodnotnú dennú prevádzku, no zatiaľ zisťuje, čo by sa miestnym v takejto prevádzke páčilo. Vzhľadom na to, že Richard vie porovnať názory humenských zákazníkov s tými bratislavskými, potvrdil, že ľudia v Humennom sú za takýto podnik vďační. 

„Prevádzka sa tu neotvára každý deň. Každý, kto bol mladý a chcel podnikať, odišiel preč. Ľudia sú zvedaví a sú radi, že majú kam ísť. Mám hostí, ktorí chodia na všetky moje akcie. Páči sa im aj koncept, že to nie je podnik, v ktorom môžu byť každý deň. “

Okrem spomínanej dennej prevádzky má Richard aj ďalšie veľké plány. „Veľmi rád pečiem, chcel by som si otvoriť nejakú cukrárenskú výrobu. Ale nechcem predbiehať. Chcem ísť postupne, momentálne sa venujem tomuto podniku a mojím cieľom je otvoriť dennú prevádzku, mať super jedlo, super personál a podobne. Neskôr sa zameriam aj na ďalšie projekty. Život je nevyspytateľný, no plány sú v Humennom aj mimo neho.“