VIDEO: Kedysi pýcha Belianskych Tatier, penzión Tatra sa mení na strašidelnú ruinu. Všade puká, praská, je to nebezpečné

Kedysi symbol horskej elegancie a rekreácie, dnes už len prízračná schátranina pohltená tichom. Penzión Tatra v Ždiari, ktorý v roku 1929 postavil Pavel Heldak, je dnes opustený, rozpadajúci sa objekt, z ktorého ostala len kostra. Návštevu tejto niekdajšej ikony zaznamenal vo svojom videu obľubený urbexer Peťo z YouTube kanála CITYTIGERSS.

„Priatelia, Ždiar isto poznáte, tu chátra táto ikona, ktorú nič dobré nečaká,“ napísal k videu, ktoré rýchlo získalo popularitu. S divákmi zdieľa autentické zábery ošarpaných stien, zhnitých dosiek a vybíjaných okien. Atmosféra je silná, no zároveň mrazivá. Kedysi živý hotel dnes pripomína filmový set hororu.

Pod videom sa začali hromadiť reakcie. Miriam napísala: „Bola to nádherná stavba, veľká škoda, že takto skončila.“

Peťo sa Urbexu venuje už desaťročie

Peťo, ktorý sa tejto záľube venuje už vyše 13 rokov, pre nás v rozhovore opísal, ako sa k urbexu dostal:
„Ako chlapci 9-roční sme prechádzali v Liptovskom Hrádku Hradskú horu… všade sme lozili. Od malička som bol taký zvedavý.“

Dnes do objektov vstupuje s rešpektom, vedomý si rizík. „Nikdy neviete, čo vás čaká za každým krokom... môžete sa prepadnúť, môže si vás niekto počkať, alebo tam môže byť zver.“ Zároveň však dodáva: „Každá opustená budova má svoj príbeh – predtým tam bol život, a teraz som tu sám.“

Galéria: 10 fotiek

Penzión Tatra je podľa jeho slov extrémne nebezpečný: „Drevený penzión Tatra má všetky poschodia veľmi nebezpečné, dosky zhnité, ktoré sa pod vami prehýnajú.“ Aj preto si uvedomuje, že nie je rozumné chodiť sám – no často nemá inú možnosť.

Peťo tiež ostro rozlišuje medzi skutočnými urbexermi a vandalmi: „My sme prieskumníci a archivátori daných budov videami a fotkami... tá ďalšia skupina sú vandali – tí nič nearchivujú, len demolujú a kradnú. Robia hanbu nám.“

Galéria: 10 fotiek

Urbex nie je pre slabé povahy, stretol sa aj s agresivitou

Vo svojich výpravách zažil desiatky silných momentov. K najdojímavejším radí Zemplínsku Šíravu: „Kedysi ikonické miesto Československých dovolenkárov... v jednej budove na kartóne ležal opitý muž, ani sa nezobudil, chrápal na celú budovu.“

Medzi najnebezpečnejšie zážitky však podľa Peťa jednoznačne patrí Bratislava. „Vošiel som do jednej záhradnej chatky, kde ležal na posteli muž pod vplyvom drog a ďalší pichal injekciu chalanovi. Vrieskali. Musel som záznam vymazať.“ A keď sa pokúsil odísť, prišlo k dramatickému finále: „Jeden bledý ako stena s tikmi sa za mnou rozbehol, takže som si dal beh svojho života.“

Ako najkrajšie, no zároveň najbolestivejšie miesto však označuje Korytnické kúpele: „Tu vidno, ako niečo, čo bolo neskutočne navštevované, vďaka hlúposti ľudí skončilo na úplnom dne. Keby to bolo v zahraničí, tak to žiadna krajina nedovolí!“

Penzión Tatra má dnes možno ešte šancu na záchranu – no s každou ďalšou zimou a búrkou sa táto šanca zmenšuje. Medzitým si ho aspoň digitálne archivujú takí ľudia, ako Peťo – nie ako atrakciu, ale ako dôkaz toho, čo dokáže čas a ľahostajnosť.

Čo bude s hotelom Tatra?

Legendárny penzión Tatra v Ždiari, ktorý dnes pôsobí ako strašidelná ruina, zrejme čaká nový začiatok. Majiteľ má totiž platné povolenie na jeho zbúranie a plánuje výstavbu nového hotela v rovnakom štýle. Zámer zachovať pôvodnú estetiku pritom naznačuje snahu nadviazať na historický odkaz stavby, ktorú v roku 1929 postavil Pavel Heldak. V minulosti boli snahy o rekonštrukciu komplikované – územné konanie bolo prerušené pre nedostatok dokumentácie, no teraz sa zdá, že sa projekt opäť pohol dopredu.

Podľa dostupných informácií má nový objekt nahradiť chátrajúcu drevenicu, ktorú dnes poznáme skôr z urbex videí než dovolenkových pohľadníc. Rekonštrukcia je síce vylúčená, no novostavba má zachovať duch pôvodnej Tatry. Kedy sa tak stane, zatiaľ nie je známe, no jedna vec je istá – ak sa projekt podarí, strašidelná kulisa môže opäť ožiť ako dôstojná pripomienka dávnej ždiarskej slávy.