Vedúci! Horia obce! Trópy dorazia aj na východné Slovensko – čakajú nás rekordné suchá, búrky a horúčavy

Ak sa vám zdalo leto 2024 horúce, pripravte sa – bude horšie. Slovensko totiž podľa nedávnej analýzy Inštitútu environmentálnej politiky smeruje do tropického pásma. Rekordné suchá, vlny horúčav a čoraz častejšie masívne lejaky rozdeľujú krajinu podľa klimatických hrozieb. Odborná štúdia Vedúci! Horia obce! prvýkrát komplexne hodnotí, ktoré regióny znesú najviac – a ktoré sú už dnes na hranici kolapsu.

Viac ako 16 % Slovákov žije v oblastiach, ktoré sú najviac ohrozené extrémnymi horúčavami, varujú autori. Najväčšími rizikami sú trópy na juhu a západe, suchá na Žitnom ostrove a búrky, ktoré devastujú sever a východ.

Klimatická zmena zasiahne východ, stred aj západ

Kým západ horí, sever a východ sa topí. Extrémne zrážky tu podľa analýzy predstavujú najväčšie riziko – najmä pre obce s marginalizovanými komunitami a nestabilným terénom. Najviac ohrozené sú okresy Tvrdošín, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto či okolie Vihorlatu a Polonín, kde sa vyskytujú zosuvy pôdy aj supercelárne búrky.

Tragické dôsledky už Slovensko zažilo – v roku 1998 „extrémne dažde a povodne v Jarovniciach (okres Sabinov) vyžiadali 50 mŕtvych“, upozorňuje štúdia. Dnes hrozí podobné nebezpečenstvo v ďalších desiatkach obcí.

Najväčšie teplotné peklo už dnes zažíva Bratislava a okolie, kde už dnes počet tropických dní a nocí prekonáva všetky doterajšie rekordy. Najhoršie sú na tom Bratislava I, Komárno a Nové Zámky, kde teploty cez deň prekračujú 35 °C a v noci neklesajú pod 20 °C. Tento jav, známy ako „mestský tepelný ostrov“, sa vyskytuje najmä v betónových štvrtiach bez zelene.

Bratislava tak síce patrí medzi ekonomicky silné regióny, no podľa štúdie je zároveň najohrozenejšou urbanizovanou oblasťou Slovenska. Najvyšší stupeň klimatického rizika má aj okres Senec, kde sa spája extrémne sucho, poľnohospodárska pôda a slabé vodné zdroje.

Aj stredné Slovensko sa ocitá v hľadáčiku klimatických hrozieb. Lučenec a Rimavská Sobota patria medzi regióny, ktoré doteraz teplotne „zaostávali“ za juhozápadom, no predikcie sú jednoznačné – pribudne tu najprudší nárast denných a nočných teplôt. Okrem klímy tu hrá veľkú rolu aj sociálna situácia – vyšší podiel malých detí a marginalizovaných skupín zvyšuje zraniteľnosť obyvateľov.

„V niektorých okresoch sa očakáva prudkejší nárast teplôt,“ píše štúdia a ako príklad uvádza práve Lučenec, ktorý sa v rizikovosti vyrovná aj Komárnu.

Slovensko nie je pripravené. Mnohé obce nemajú ani stratégiu

A hoci zmena klímy už dnes reálne ohrozuje životy aj infraštruktúru, väčšina samospráv nemá žiadnu vlastnú adaptačnú stratégiu. Podľa autorov štúdie by práve obce s najvyšším stupňom rizika mali začať konať okamžite – plánovať zeleň, vodné opatrenia, chladiace zóny a zmeniť spôsob výstavby.

„Premietnutie klimatických hrozieb do územných a krajinných plánov pomôže upevniť záväznosť adaptácie,“ zdôrazňujú autori.

Čo nás čaká? +4 °C, vlny horúčav, suchá a nové druhy plodín

Podľa údajov Ministerstva životného prostredia prišli klimatické zmeny o 10–15 rokov skôr, ako sa predpokladalo. Očakáva sa, že priemerné teploty na Slovensku stúpnu o 2 až 4 °C, čo zásadne ovplyvní poľnohospodárstvo, zdravie aj dostupnosť vody.

Dobrou správou je, že adaptácia je možná – a môže mať aj pozitívne efekty, napríklad pestovanie nových plodín. Ale bez investícií, plánovania a politickej vôle sa bude Slovensko len bezmocne prizerať, ako sa zmení na klimatické bojisko.