Ak počas prechádzky nájdete mláďatá voľne žijúcich zvierat, doprajte im pokoj. Vaša pomoc im môže uškodiť

Martina Dovjaková
•
26 apríl 2023, 09:20

Počas jari sa príroda zobúdza a na svet postupne prichádzajú mláďatá. Aj preto sú od februára do júna živočíchy o niečo zraniteľnejšie a prítomnosť ľudí im môže spôsobovať stres.

„V tomto období vychádzajú medvedice s mladými, ktoré sa rodia ešte v januári a februári, do tepla starostlivo vystlaného brloha a len vďaka materskému mlieku sú schopné prežiť koniec zimy a nástup jari,“ hovorí vedúci odboru osobitného určenia Tatranského národného parku Peter Dzurilla.

Počas marca a apríla prichádza na svet väčšina cicavcov, teda vlky, rysy, diviaky, líšky, jazvece či vydry. Z vtákov sú to napríklad ďatle, sovy, sýkorky, brhlíky a kôrovníky. Od konca apríla do začiatku júna sa zase rodia jelenčatá, srnčatá a kamzíčatá. Poslednými prírastkami sú každoročne mláďatá svišťov, plchov, sysľov, dážďovníkov a červenákov karmínových.

Počas jari by si mali dávať pozor na cestách vodiči v blízkosti lesov, lúk a polí. „Práve v tomto období je v takýchto lokalitách pravdepodobnosť stretu s neskúsenými mláďatami jelenej, srnčej, ale aj inej zveri,“ dodáva Peter Dzurilla.

Rovnako obozretní by mali byť majitelia psov, pretože pes je pre voľne žijúce zvieratá votrelcom. Peter Dzurilla uvádza, že zvlášť na jar by mal byť každý pes na vôdzke, a to aj preto, že matka mláďaťa naňho môže zaútočiť v snahe ochrániť svojho potomka.

Ak počas prechádzky narazíte na mláďatá, hovorca Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák radí, aby ste miesto opustili. Takmer žiadne z nich totiž nie je bez dozoru matky. Srny a jelenice odkladajú svoje prírastky v prvých dňoch po narodení do vysokej trávy a chodia ich pravidelne kŕmiť materským mliekom. Matka je väčšinou blízko a kontroluje, či je jej potomok v bezpečí.

Mláďat by ste sa za žiadnych okolností nemali dotýkať, pretože po kontakte s človekom strácajú prirodzený pach a matka ich už nemusí prijať.

Ak nájdete voľne žijúce zviera, ktoré je zjavne v neprirodzenej polohe alebo s poraneniami, kontaktujte odborníkov, ktorí situáciu preveria a rozhodnú o ďalšom postupe. Neuvedomelou záchranou môžete týmto plachým živočíchom privodiť stres z ľudskej prítomnosti a to sa často končí tragicky.

„V prípade, že ide o nálezy operených vtáčích mláďat mimo hniezd, tieto bývajú len málokedy poranené. Pokiaľ hopkajú po trávniku, treba ich jednoducho vrátiť na miesto nálezu, prípadne vyložiť na vyvýšené miesto či strom, kde si ho rodičia vyhľadajú a dokrmujú,“ informuje Peter Dzurilla.

Ako ďalej dodáva, ľudia často v dobrej viere prichýlia vtáčie mláďatá, ale nedokážu im poskytnúť správnu starostlivosť najmä vo forme plnohodnotnej výživy. Nesprávnou starostlivosťou v domácich podmienkach riskujú úhyn týchto chránených druhov.