Mám nárok na dôchodok, aj keď som nikdy nepracoval? Stačí odpracovať 15 rokov a dostanem minimálny dôchodok? A čo ak som bol nezamestnaný – počíta sa to do dôchodku? Odpovede na tieto otázky často kolujú v podobe mýtov na sociálnych sieťach. Sociálna poisťovňa sa preto rozhodla objasniť, ako dôchodkový systém naozaj funguje, a vyvrátila 11 najčastejších nepravdivých tvrdení.
1. Mýtus: Dôchodok mi Sociálna poisťovňa vyráta z odvodov z mojich príjmov za posledných 10 rokov pred dôchodkom.
Nie je to pravda. Výpočet dôchodku sa zakladá na celom období dôchodkového poistenia, najčastejšie od roku 1984, nie len na poslednej dekáde zárobkov.
2. Mýtus: Tí, čo celý život nepracovali, majú dôchodok. Je to nespravodlivé. Ja som pracoval, a mám ho nízky.
Omyl. Nárok na starobný dôchodok vzniká až po minimálne 15 rokoch dôchodkového poistenia (odpracovania). Bez práce alebo dobrovoľného poistenia sa dôchodok získať nedá. Treba však myslieť na to, že suma dôchodku bude pri takomto nízkom počte odpracovaných rokov tiež nízka.
3. Mýtus: Stačí mi odpracovať 15 rokov a od štátu (Sociálnej poisťovne) získam nárok aspoň na minimálny dôchodok.
Nie celkom. Pre minimálny dôchodok treba získať minimálne 30 rokov tzv. kvalifikovaného obdobia poistenia. Nie všetky odpracované roky sa do toho rátajú. Zákon presne stanovuje, ktoré obdobia dôchodkového poistenia sa hodnotia na účely minimálneho dôchodku a nie každé získané obdobie je obdobím, ktoré sa zarátava na účely minimálneho dôchodku.
4. Mýtus: Sused v rovnakom veku, ktorý v rovnakej firme na rovnakej pozícii odpracoval rovnaký počet rokov ako ja, má dôchodok vyšší. Je to nespravodlivé.
Realita je zložitejšia. Dôchodky sú individuálne a závisia od výšky zárobkov, doby poistenia, ale aj napríklad od obdobia rodičovskej dovolenky či nezamestnanosti. Do výpočtu vstupujú aj ďalšie faktory ako 2. pilier či práca po vzniku nároku na dôchodok.
5. Mýtus: Ak som nezamestnaný a zaevidovaný na úrade práce, toto obdobie sa mi započítava do dôchodku.
Záleží na dátume. Po roku 2003 sa do dôchodku neráta obdobie, kedy ste boli len evidovaný na úrade práce. Výnimkou je obdobie, keď ste poberali podporu v nezamestnanosti (v rokoch 2001 – 2003). V prípade záujmu si môže občan nezamestnanosť spätne doplatiť ako dobrovoľné poistenie.
6. Mýtus: Poberateľovi predčasného starobného dôchodku, keď dovŕši dôchodkový vek, sa vrátia stiahnuté percentá z dôchodku.
Nie. Percentuálne krátenie ostáva zachované. Zmení sa len názov dôchodku na „starobný“. V ďalších rokoch však Sociálna poisťovňa automaticky bez žiadosti tento dôchodok každoročne valorizuje (zvyšuje) podľa zákonom stanovených pravidiel. Zvýšenie prichádza až v prípade, že počas predčasného dôchodku občan pracoval a dôchodok mu nebol vyplácaný.
Po dovŕšení dôchodkového veku sa dôchodok zvýši o percentá za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.
7. Mýtus: Poberateľ predčasného starobného dôchodku, keď dovŕši dôchodkový vek, dostane nové rozhodnutie.
Nie je to potrebné. V rozhodnutí o predčasnom dôchodku je už uvedený dátum dovŕšenia dôchodkového veku. Nové rozhodnutie sa nevydáva. Po dovŕšení dôchodkového veku sa predčasný starobný dôchodok stáva starobným dôchodkom.
8. Mýtus: Invalidný dôchodca už nesmie pracovať.
Nesprávne. Invalidní dôchodcovia môžu pracovať, ak im to zdravotný stav umožňuje. Nie sú obmedzení výškou zárobku ani druhom pracovnej zmluvy.
9. Mýtus: Siroty nemôžu pracovať.
Môžu. Pokiaľ ide o nezaopatrené dieťa, sirotský dôchodok mu zostáva aj pri zamestnaní.
10. Mýtus: Sirota, keď sa vydá alebo porodí dieťa alebo sa odsťahuje od rodiča, nemá nárok na sirotský dôchodok.
Nie. Pokiaľ osoba zostáva nezaopatreným dieťaťom (napr. študuje), nárok na sirotský dôchodok nestráca ani po svadbe, pôrode či presťahovaní.
11. Mýtus: Dôchodky sa vyplácajú pozadu ako mzda, teda napríklad za január dostanem dôchodok vo februári.
Nie je to tak. Dôchodky sa vyplácajú vopred, nie spätne. Napríklad januárový dôchodok je vyplatený už v januári podľa dátumu určeného Sociálnou poisťovňou.