FOTO: Prešovská organizácia smúti. Zomrel pán Oliver, napriek ťažkému osudu to bol pokorný človek s veľkým srdcom

Nezisková organizácia Podaj ďalej Prešov informovala na sociálnej sieti o veľmi smutnej správe. Zomrel pán Oliver, ktorého si síce niektorí pamätajú ako osobu bez domova, no v organizácii ho poznali ako výnimočného človeka – tichého gentlemana s neobyčajnou dušou. 

„Odišiel ticho… ako keby nechcel rušiť. Ale v nás zanechal ozvenu, ktorá tak ľahko neutíchne. Roky k nám prichádzal – denne na teplú polievku či čerstvé pečivo. Vždy slušný. Vždy pokorný. Nikdy neprosil, nikdy sa nesťažoval. Slová „prosím“ a „ďakujem“ boli v jeho reči samozrejmosťou. Aj keď nemal veľa, vždy rozdával úctu, rešpekt a pokoj. V jeho prítomnosti ste cítili, že slušnosť nie je slabosť – ale tichá sila,“ spomína organizácia. 

Pán Oliver každoročne osobne priniesol do Podaj ďalej Prešov vlastnoručne napísanú pohľadnicu s vianočným prianím. Nebral to ako povinnosť, ale ako prejav vďaky a ľudskosti. Organizácia si ho bude pamätať ako premýšľavého, citlivého a pravdivého muža. 

Galéria: 5 fotiek

Niektorí si ho pamätajú ešte z čias, keď starostlivo sprevádzal svoju mamu, pre ktorú bol oporou až do jej posledných chvíľ. Keď zostal sám, nestratil tvár a ani nezatrpkol. Stále bol slušný, hrdý a láskavý. 

Miloval históriu

Pán Oliver miloval históriu. Vedel rozprávať tak, že sa zastavil čas. S noblesou, akú už dnes človek často nevidí. Hovoril málo, ale keď prehovoril, malo to váhu.

„Hoci odišiel bez hluku, v nás zanechal stopu, ktorú nemožno zmyť. Bude nám veľmi chýbať. Pán Oliver, ďakujeme. Za vašu pokojnosť. Za vašu úctivosť. Za každý rukou písaný pozdrav, za každý slušný krok, ktorým ste kráčali týmto svetom. Odpočívajte v pokoji. Nezabudneme,“ dodáva Podaj ďalej Prešov.

Používatelia na neho spomínajú len pozitívne. Ľubica uviedla, že pri rozhovore stále vedela, že má pred sebou niekoho s encyklopedickými znalosťami histórie. Viera si o pamätá ako skromného, nenápadného, no vzácneho človeka. 

„Áno je to tak, bol veľmi úctivý, ohľaduplný, veľmi málo rozprával, vedel sa aj podeliť s tým, čo mal. Pamätám si ho, keď som pracovala v kníhkupectve na Hlavnej ulici, často sa zastavil. Vyjadrujem úprimnú sústrasť všetkým, ktorí ho poznali a starali sa o neho,“ doplnila Danka.