Herec Spišského divadla Filip Štrba prišiel počas telefonátu o 28-tisíc eur, polícia vyšetrovanie odmietla

Herec Spišského divadla Filip Štrba stredného Slovenska naletel podvodníkom, ktorí sa mu predstavili ako pracovníci známej kryptomenovej platformy. Počas zhruba hodinového telefonátu, ktorý absolvoval v trenčianskej reštaurácii, mu podvodníci vybielili účet a v jeho mene získali tri bankové úvery, informuje Denník N. Celková strata s úrokmi presahuje 28-tisíc eur. Podvod sa začal informáciou o výnose z dávnej investície do kryptomeny, ktorý mal byť zhodnotený na viac ako osem tisíc eur.

Štrba postupoval podľa inštrukcií, ktoré mu podvodníci diktovali cez WhatsApp, a stiahol si aplikáciu CoinMarketCap. Hoci aplikácia je legálna, útočníci mu cez falošný e-mail vygenerovali prihlasovacie údaje, ktoré im umožnili vzdialený prístup do jeho mobilu. V čase, keď herec manipuloval so svojím internetbankingom, získavali podvodníci jeho údaje. Medzitým požiadali o tri úvery, ktoré banka okamžite schválila a peniaze následne putovali na účty v Litve.

Trestné oznámenie herec podal v júni. Aj keď tak chcel urobiť v Košiciach, cestovať musel až do Trenčína, nakoľko k prípadu došlo práve tam. Vyšetrovanie v Trenčíne však skončilo skôr, než sa začalo. Polícia rozhodla, že skutok nie je trestným činom a konanie Filipa označila za „vlastnú neopatrnosť a neobozretnosť“, pričom vyšetrovateľ Peter Daňo konštatoval, že poškodený nemôže zneužívať prostriedky trestnej represie na riešenie problému, ktorý si spôsobil sám.

Banka podľa Štrbu situáciu nijako nevyhodnotila ako rizikovú, hoci o úver bolo požiadané desaťkrát v priebehu jednej hodiny. Traja z desiatich pokusov boli úspešné. UniCredit Bank tvrdí, že klient hrubo porušil svoje povinnosti tým, že niekomu umožnil vzdialený prístup k svojmu zariadeniu. Pripomína, že takéto správanie zbavuje banku zodpovednosti za následky transakcií.

Herec namieta, že nikdy dobrovoľne neposkytol svoje prihlasovacie údaje ani žiadne doklady. Cez aplikáciu však nevedomky otvoril útočníkom cestu do zariadenia. Sťažnosťou sa snaží dosiahnuť, aby polícia vyšetrovanie predsa len otvorila. Zároveň kritizuje aj banku, ktorá podľa neho nezabránila výberu úverov pri tak neštandardnom správaní klienta.

Z prípadov, ako je ten Štrbov, vyplýva, že podvody sa čoraz viac realizujú v digitálnom priestore. Národná banka Slovenska eviduje desaťtisíce prípadov podvodov ročne, pričom práve vzdialený prístup cez aplikácie patrí medzi najčastejšie zneužívané praktiky. Podľa expertov klienti často nevedomky spolupracujú s páchateľmi, presne ako v tomto prípade.

Ako sa efektívne brániť?

Efektívna ochrana pred digitálnymi podvodmi si vyžaduje kombináciu ostražitosti, technických opatrení a vzdelanosti. Národná banka Slovenska (NBS) opakovane upozorňuje, že žiadna banka nikdy nežiada klienta o vzdialený prístup k zariadeniu, heslá ani SMS kódy. Práve tieto praktiky sú základom takzvaných „remote access“ podvodov, ktoré v posledných rokoch zažívajú výrazný nárast. Základným pravidlom je neotvárať odkazy a neprijímať inštalácie aplikácií z neoverených zdrojov.

Zároveň sa odporúča využívať dvojfaktorové overenie (2FA) pre všetky citlivé účty, najmä pri bankových aplikáciách. Europol vo svojich bezpečnostných odporúčaniach zdôrazňuje dôležitosť aktualizácií zariadení, operačného systému, antivírusových programov a výberu silných hesiel. Pokiaľ existuje čo i len minimálne podozrenie na pokus o podvod, je nevyhnutné ihneď kontaktovať banku, zablokovať prístup do účtu a informovať políciu.

Napokon, ESET a Slovenská sporiteľňa vo svojich edukačných kampaniach upozorňujú, že najzraniteľnejším článkom v celom systéme je často sám používateľ – preto je kľúčové, aby každý pred prijatím akéhokoľvek kroku vyhodnotil, či situácia nevyvoláva pochybnosti. Podvodníci dnes pracujú s psychologickým nátlakom, časovou tiesňou a profesionálne vystavanými scenármi. Prevencia a digitálna gramotnosť tak predstavujú najúčinnejšiu ochranu.