Drevo z Tatier mizne v Rumunsku, slovenské píly čakajú. Spor o ťažbu sa vyostruje aj v parlamente

Kam mizne drevo zo slovenských národných parkov? Otázka, ktorá už niekoľko posledných dní hýbe slovenským politickým éterom aj verejnosťou, opäť nabrala na aktuálnosti. Ťažba dreva v oblasti Tatranskej Javoriny, ktorá sa oficiálne vykonáva pod záštitou štátu, končí podľa GPS sledovania až v rumunskom meste Reci. Práve tam, v závode rakúskeho koncernu HS Timber, skončilo drevo označené lokátorom, ako sme vás na základe zistení Denníka N informovali už začiatkom augusta v našom článku.

Súvisiaca téma Drevo z Tatier končí v Rumunsku, mizne aj z rezervácií. V TANAPe sa ťaží na hulváta, kričí europoslanec z PS

Drevo sa podľa zistení ťažilo v zóne s tretím stupňom ochrany prírody. Ťažba prebehla pod zámienkou kalamity, no ekologickí aktivisti upozorňujú, že išlo o staré a ekonomicky nevýznamné kmene. Mechanizmy pri ťažbe zničili lesný biotop, pôdu aj potok, v ktorom zostali stopy oleja. Firma, ktorá zákazku realizovala, je z Česka a získala kontrakt cez verejnú súťaž. Správa TANAP-u sa však od celej situácie dištancovala s odôvodnením, že nesleduje, kam drevo po ťažbe smeruje.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba tvrdí, že ide o nevyhnutnú činnosť pre udržanie zdravého ekosystému a že Slovensko nemá dostatok kapacít na spracovanie suroviny. Tento argument však spochybňuje Zväz spracovateľov dreva, podľa jeho prezidenta Petra Zemaníka slovenské píly surovinu potrebujú a bojujú s jej akútnym nedostatkom, píšu Noviny. Mnohé podniky vraj majú zásoby len na niekoľko dní a k drevu sa dostávajú výlučne cez priekupníkov.

Opoziční poslanci sa opakovane pokúšali presadiť parlamentný prieskum v štátnych lesoch, no neúspešne. Koalícia sa na rokovania výboru nedostavila už 22-krát. Zodpovednosť za oblasť má formálne rezort pôdohospodárstva pod vedením Richarda Takáča, ktorý sa na zasadnutiach takisto nezúčastňuje. Odkázal len na štátny podnik Lesy SR, ktorý otázky odmietol komentovať.

V súvislosti s vývozom dreva sa objavuje aj politický a environmentálny rozmer. Rakúska firma, ktorá drevo spracovala, síce tvrdí, že rešpektuje záväzok nespracovávať drevo z národných parkov, ale len na území Rumunska a Ukrajiny, nie Slovenska. Systém predaja dreva „na pni“ navyše štátu odoberá kontrolu nad tým, kde surovina skončí. Drevo si odváža ten, kto ponúkne najviac, bez ohľadu na pôvod, účel či následné spracovanie.

Na situáciu zareagoval aj europoslanec Michal Wiezik, podľa ktorého Slovensko ničí vlastnú prírodu a drevo vyváža bez pridanej hodnoty, podobne ako rozvojové krajiny. Lokálna ekonomika z toho neťaží: peniaze, pracovné miesta aj hospodárska hodnota končia za hranicami.