Pri Luník Pub v Poprade niekto chová včely, tie otravujú zákazníkov. Miestni sa rozdelili na dva tábory ako to riešiť

Poprad zažíva netradičný „letný spor“. Nie pivo, nie hudba, ale bzučanie a žihadlá sa stali hlavnou témou pri Luník Pube. Po tom, čo sa na sociálnej sieti objavila ostrá sťažnosť zákazníka, sa komentáre zmenili na slovnú prestrelku plnú obvinení, irónie aj vášnivej obrany včiel.

Na prvý pohľad pokojná terasa Luník Pubu v Poprade sa v uplynulých dňoch stala centrom nečakanej diskusie. Nie pre kvalitu piva, ale kvôli včelám z úľov, ktoré sa nachádzajú v jej blízkosti.

Diskusiu odštartoval zákazník Tomáš, ktorému pobyt na terase znepríjemnili bodavé incidenty. „Dobrý deň, zaujímalo by ma ktorý k**en chová včely vedľa Luník Pub, či mesto o tom vie a či to nejako rieši,“ napísal nahnevane. Tvrdí, že počas dvoch hodín poštípali včely troch zákazníkov. Dodal, že nejde o odľahlú oblasť: „Pánko nech si uvedomí, že je to sídlisko a nie les alebo nejaká záhradkárska oblasť.“ Upozornil aj na možné riziko pre alergikov. Podľa Slávky, ktorá má s lokalitou skúsenosť, to však nie je žiadna novinka, „každý rok tam sú“.

Včely rozdelili diskusiu na dva póly

Nie všetci však sťažnosť podporili. Veterinárny kontrolór Branislav sa postavil na stranu včelára a kritizoval negatívny postoj k včelám. „Ľudia ľudia. Máte radi včely, med, ale len kým nedostanete žihadlo. Potom je včelár najväčší kr**én a úle treba podpáliť,“ uviedol. Následne vysvetlil, že bol u včelára na prehliadke zdravia včiel a označil ho za machera.

Branislavove slová však narazili na odpor Rudolfa, ktorý spochybnil zákonnosť umiestnenia úľov v tejto lokalite. Pýtal sa, či v prípade, že včela poštípe alergické dieťa, prevezme Branislav zodpovednosť za „nelegálny úľ“. Podľa neho existujú jasne stanovené normy, ktoré presne určujú, kde môžu byť úle umiestnené.

Na to Branislav reagoval argumentom, že alergik má mať pri sebe epipen, podobne ako človek alergický na peľ liesky nosí lieky, keď kvitne. „Nejde žalovať mesto alebo lesníkov, že tam vysadili liesky,“ dodal.

V diskusii sa objavili aj hlasy, ktoré upozorňovali na rozdiel medzi včelami a iným bodavým hmyzom. Lea zdôraznila, že „včely o vaše pivo určite nemajú záujem... oni idu na kvety ... za to osy ho milujú“. Podľa nej včela bodne len vo výnimočnom prípade, pretože po útoku zomiera, zatiaľ čo osa môže bodať opakovane.

Na záver pridala svoje slová aj Margita, ktorá reagovala emotívne a apelovala na ľudí, aby si uvedomili význam včiel. „Keď nebudú včielky, nebude život. Uvedomujete si to? ... Všetkým včelárom veľká vďaka,“ napísala.

Internetová debata tak ostala rozdelená na dva nezmieriteľné tábory: jedni volajú po presťahovaní úľov, druhí sa včelára zastávajú a tvrdia, že príroda má v meste tiež svoje miesto. Aké však platia pravidlá?

Zákon hovorí jasne

Diskusia sa postupne dostala aj k otázke, či je chov včiel v tesnej blízkosti sídliska vôbec v súlade so zákonom. Slovenská legislatíva má v tejto oblasti jasné pravidlá. Podľa zákona o veterinárnej starostlivosti je každý chovateľ povinný ešte pred umiestnením úľov registrovať svoj chov na príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.

Ak by sa ukázalo, že úle pri Luník Pube nie sú riadne registrované, išlo by o porušenie zákona. V takom prípade by regionálna veterinárna a potravinová správa mohla konať, a to aj bez ohľadu na to, či včely reálne spôsobujú problémy obyvateľom a návštevníkom podniku. Zatiaľ však nie je potvrdené, či včelár svoje povinnosti splnil. S našimi otázkami sme sa obrátili na regionálnu veterinárnu správu.