Kuriózny spor dvoch samospráv má rozuzlenie. Hranice sa menia na bojisko emócií Kežmarčanov a Ľubičanov

O kurióznom pozemkovom spore medzi podtatranským mestom Kežmarok a priľahlou obcou Ľubica sme vás informovali už niekoľkokrát. Rovnako sme písali aj o snahách o finálne riešenie, ktoré kežmarská samospráva preberala so svojimi obyvateľmi. Teraz sa zdá, že príbeh smeruje k rozuzleniu, no namiesto pokoja priniesol vlnu hnevu, frustrácie aj irónie.

Súvisiaca téma Kuchyňa v Kežmarku, obývačka v Ľubici? Mesto pozýva obyvateľov na rokovanie o chaotickej hranici

Kuchyňa v Kežmarku, obývačka v Ľubici

Spor, ktorý trvá od roku 1992, má najväčší dopad na sídlisko Juh. Niektoré vchody panelákov patria mestu, iné obci. Obyvatelia roky riešia, komu majú platiť dane, kto opraví cestu či kam patria pri voľbách. Kuriózne situácie, keď ste v kuchyni v Kežmarku a v obývačke už v Ľubici, sa stali symbolom problému.

Rozhodnutie okresného úradu posunúť katastrálnu hranicu zasiahlo 3 195 obyvateľov. Problém sa týka najmä sídliska Juh, kde sa hranica doslova „presekla cez paneláky“. Niektorí tak majú trvalý pobyt v Kežmarku, no podľa nového zápisu sú už Ľubičania. A niektorí dokonca žartujú, že „v kuchyni sú v Kežmarku a v obývačke v Ľubici“.

Na sociálnych sieťach sa okamžite rozprúdila vášnivá debata. Vladimír upozornil na nové čísla: „Takže po novom bude mať Kežmarok niečo viac ako 13000 obyvateľov… menej ako mestá Stará Ľubovňa, Levoča a dokonca Detva… naopak obec Ľubica bude mať niečo viac ako 7600 obyvateľov…“

Niektoré reakcie boli stručné a plné obáv. „Verím, že sa to nestane,“ napísala Eva. Marta pridala ironicky: „Za chvíľu bude po Kežmarku. Bude to okres Ľubica.“

Milan však volil zmierlivý tón. Myslí si, že „čiara na mape by nemala rozhádať občanov“ a že po voľbách by v Ľubici mohli byť poslanci z Juhu, čo by mohlo priniesť „obojstranne výhodnú spoluprácu“. Spor podľa neho doteraz využívali „emeritní advokáti a oblastní politici, ktorí si na tom postavili volebnú kampaň“.

Súvisiaca téma FOTO: Mesto prebralo chaotická zmena hraníc medzi Kežmarkom a Ľubicou. 3 000 ľudí bez istoty, kde vlastne bývajú

Oveľa ostrejšie slová použila Kežmarčanka Adela. Po stretnutí v Kaske opísala, že ľudia sa dozvedeli, čo sa bude diať, ak prejdú pod Ľubicu. Kritizovala neúčasť starostu Kapolku, ktorý „asi mal strach, čo sa mu dostane“. Tvrdila aj, že Ľubica porušuje zákon, a sporné dohody z minulosti prirovnala k „núdzovej miestnosti“ z Harryho Pottera, kam sa dokumenty údajne „ukryli“.

Diskusia sa miestami zvrhla na osobné výmeny. Viera položila otázku: „ČO by sa stalo keby ste patrili pod Ľubicu?“ Eva odvetila stroho: „A vy pod Kežmarok?“

Do hry sa dostali aj historické argumenty. „Vždy patrila pod Kežmarok Ľubica,“ tvrdila Jitka. Rasťo reagoval ostro: „Pani, dovzdelajte sa trochu z histórie a dejepisu.“

Našli sa aj tí, ktorí v zmene vidia praktické výhody. „Nerozumiem, prečo ľudia nechcú patriť pod Ľubicu, mali by predsa menšie dane, menšie poplatky a bývali by tam, kde bývajú teraz,“ napísala Petra. Pre väčšinu však rozhoduje pocit príslušnosti. „33 rokov to trvá. To už je fakt smiešne. Nerešpektuje sa vôľa ľudí, ktorí sa narodili ako Kežmarčania,“ uviedla Alžbeta.

Právny spor pokračuje na Najvyššom správnom súde a mesto žiada návrat hraníc do stavu k 1. januáru 2025. Kým politici hľadajú cestu, obyvatelia žijú v právnej neistote. Rozuzlenie sporu tak neprinieslo pokoj, ale otvorilo ďalšiu kapitolu príbehu, v ktorom hranica na mape rozdeľuje nielen územie, ale aj susedské vzťahy.