• 22. aug 2025 o 13:40 / aktualizované 25.08. o 08:40

Na Plzenskej v Prešove zmizol tieň, po radikálnom oreze stromov ostali len metly

Foto: Na Plzenskej v Prešove zmizol tieň, po radikálnom oreze stromov ostali len metly
Foto: Facebook/ Prešov/ P. B.

Stromy v mestách sú viac než len zeleň a pastva pre oko. Prinášajú tieň, osvieženie počas horúčav a dotvárajú celkový charakter ulíc. Keď však do ich korún zasiahnu motorové píly, reakcie verejnosti bývajú okamžité. Presne to sa stalo v Prešove na Plzenskej ulici.

Na sociálnej sieti sa objavila fotografia, ktorá ukázala radikálne orezané stromy. Autor príspevku napísal: „Z peknej Plzenskej, plnej tieňov a miest kde sa dá skryť pred slnkom v týchto horúcich dňoch ostala alej metiel.“

Diskusia pod príspevkom sa rýchlo rozprúdila. Niektorí sa snažili nájsť pozitívnu stránku. Počkaj do ďalšieho roka, ako pusti mládniky a potom uvidíš. Orezom dáš stromu živiny, uviedol Šimon. Zuzka však kritizovala načasovanie: „Mali to upravovať keď ešte neboli listy... A tak ich to dobehlo,“ poznamenala.

Obšírnejšie vysvetlenie pridal do diskusie Marián. Podľa neho nejde o žiadny náhodný zásah, ale o pravidelnú údržbu, ktorá sa na Plzenskej robí približne každé dva až tri roky. Dôvodom je, že stromy zasahujú do trakčného vedenia a napínacích lán trolejového vedenia.

Zdroj: Facebook/ Prešov/ P. B.

Ako zdôraznil, rez sa musí vykonávať vo vegetačnom období „od 1.3. do 30.9.“ teda nie v zime, keď sa realizujú výruby. Pripomenul tiež, že samotné práce nevykonávajú náhodní robotníci, ale arboristi pod dohľadom dodávateľskej spoločnosti, ktorú má mesto Prešov zazmluvnenú v rámci údržby verejnej zelene.

Ľudia však v komentároch vyjadrili sklamanie najmä preto, že zásah prišiel v polovici augusta, keď bol tieň zo stromov najpotrebnejší. Janka poznamenala: „Bolo to pekné,.. aj ja som sa zhrozila... teraz ozaj to chladilo v tých horúčavach,“.

Nie všetci diskutujúci riešili stratu tieňa či načasovanie zásahu. Objavil sa aj príspevok, ktorý pripomenul bezpečnostný rozmer celej veci. Jeden z obyvateľov poznamenal, že keby sa z koruny odlomil konár a spadol na chodca či auto, až vtedy by sa strhla ozajstná búrka reakcií: „Keby niekomu dr*ol konár na hlavu to by boli diskusie.“

Na druhej strane nechýbali ani komentáre, ktoré zásah vítali. Mária ocenila, že sa mesto konečne pustilo do starostlivosti o prerastené stromy. Jej slová zneli jednoznačne: „Konečne sa mesto začalo starať o prerastené stromy. Chválim.“

Čo hovoria normy?

Podľa Slovenského ústavu technickej normalizácie je rez živých konárov vhodný práve v období plnej vegetácie, teda od marca do septembra, keď je schopnosť stromov zaceliť rany najväčšia. Pri reze sa odstraňujú suché alebo poškodené konáre, prípadne sa koruny presvetľujú z dôvodu bezpečnosti.

To znamená, že dátumy, v ktorých sa orez vykonával, skutočne sedia s normami a legislatívou. Obyvatelia preto síce môžu vnímať letný rez ako necitlivý, no z odborného hľadiska bol termín zvolený správne.

Normy zároveň rozlišujú viacero typov rezov. Zakladací či výchovný rez sa robí najmä pri mladých stromoch – jeho cieľom je vytvoriť správny tvar koruny alebo prispôsobiť strom podmienkam v ulici, napríklad zabezpečiť prejazdnú výšku.

Zdroj: Slovenský ústav technickej normalizácie,

Pri starších drevinách sa uplatňuje tzv. udržiavací rez, ktorý má zachovať vitalitu a bezpečnosť stromov. Do tejto kategórie patrí zdravotný rez (odstraňovanie suchých, poškodených alebo chorých konárov) a tiež bezpečnostný rez, ktorý sa robí ihneď, ak hrozí riziko pádu konára na zem či na ľudí.

Existujú aj špeciálne zásahy, ako je redukčný rez, ktorým sa znižuje hustota alebo výška koruny, napríklad pri prekážkach, akými sú elektrické vedenia. Iným typom je tvarovací rez, pri ktorom sa koruna stromu prispôsobuje konkrétnym podmienkam a často sa musí opakovať v pravidelných intervaloch.

Normy tiež zdôrazňujú, že všetky zásahy musia byť vykonané citlivo, s ohľadom na prirodzený rast stromu. Rez by sa mal viesť na takzvaný konárový golier, aby sa minimalizovalo poškodenie, a nástroje je potrebné dezinfikovať, ak hrozí prenos chorôb.

V praxi to znamená, že aj keď obyvateľom Plzenskej ulice zostali po zásahu pred očami „holé metly“, arboristi sa riadili presne stanovenými pravidlami. Tie majú zabezpečiť, aby stromy ostali zdravé, stabilné a bezpečné, a to aj za cenu, že dočasne prídu o svoj tieniaci efekt.