Rodenému Prešovčanovi udelila čínska vláda štipendium: Čaká ho šesťročné štúdium na Tianjinskej univerzite

Martina Dovjaková
•
01 júl 2023, 14:50

Gymnázium Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici je unikátne práve tým, že študenti majú okrem bilingválneho slovensko-španielskeho štúdia na výber aj bilingválne slovensko-čínske štúdium. Toto zaujímavé čínske štúdium zostavila pred siedmimi rokmi pani riaditeľka gymnázia PaedDr. Alena Paulová s ďalšími pomocnými ľuďmi.

Vo štvrtok 29. júna gymnázium dokonca oslávilo 30. výročie založenia. Na oslavy prišli aj významní hostia, napríklad veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky na Slovensku Sun Lijie, no taktiež zástupcovia veľvyslankyne Španielskeho kráľovstva.

Medzi úspešných absolventov patrí aj rodený Prešovčan Renát Lehotský. Na bilingválnom gymnáziu tento rok zmaturoval z čínskeho jazyka na úrovni C1 s výborným hodnotením. Medzi jeho veľké úspechy patrí aj účasť v súťaži Čínske mosty (Chinese Bridge) v roku 2023, v rámci ktorej sa z niekoľko tisíc účastníkov súťaže umiestnil v stovke najlepších používateľov čínskeho jazyka vo svete.

Ponúkame vám rozhovor o tom, prečo sa Renát rozhodol pre čínsky jazyk, aké bolo štúdium na gymnáziu, aký dojem na neho spravila Čína , ale aj o tom, ako sa cíti pred odchodom na Tianjinskú univerzitu.

Prečo práve čínsky jazyk?

Som človek, ktorý rád zabŕda do niečoho nepoznaného. Pokladal som za vhodnejšiu možnosť ísť študovať taký jazyk, ktorý neovláda až toľko ľudí. Napríklad anglický, francúzsky a nemecký jazyk je oveľa viac rozšírený nielen na Slovensku, ale aj celkovo vo svete. Ľudí, ktorí ovládajú čínsky jazyk, je stále málo.

Koľko vás bolo v ročníku?

Každý rok sa otvára iba jedna čínska trieda, najviac v nej môže byť 30 žiakov. Okrem toho sa otvárajú dve španielske triedy. V triede na slovensko-čínske štúdium nás bolo na začiatku 28, ale skončilo nás 19. Preriedilo sa to, keď spolužiaci zistili, že ich to nebaví alebo na to nemajú. Báli sa, že z čínskeho jazyka nezmaturujú.

Kde si sa s čínštinou stretol prvýkrát?

U nás na škole. Vôbec nie je povinnosťou, aby žiak pred nástupom ovládal čínsky jazyk. Aj prijímacie skúšky sú orientované skôr na všeobecný prehľad, nemajú nič spoločné s čínskym jazykom. Uchádzač nemusí vedieť po čínsky, všetko sa naučí počas štúdia.

Koľko času si musel venovať čínskemu jazyku na strednej škole?

V prvom ročníku sme mali týždenne 22 hodín čínskeho jazyka, samozrejme, domáca príprava je taktiež veľmi dôležitá. Máme priamo kvalifikovaných lektorov čínskeho pôvodu, ktorí pochádzajú buď z Pekingu alebo z Tianjinskej univerzity, s ktorou gymnázium spolupracuje. Nie je to jednoduchý jazyk, žiak sa tomu musí venovať aj doma. Minimálne je dôležité zopakovať si, to, čo sa v daný deň preberalo.

Prvé dva roky to bolo veľmi náročné, potom prišla pandémia ochorenia COVID-19, takže sa to skomplikovalo. Nebolo jednoduché učiť sa a rozprávať po čínsky cez obrazovku. Dovolím si tvrdiť, že to nebola ľahká päťročná cesta a je jedno, či je to prvý alebo posledný rok, stále je potrebná určitá dávka motivácie a povinnej prípravy. Bez toho to nejde.

Venuješ sa jej aktívne aj teraz po maturite?

Samozrejme, 22. augusta odlietam do Číny, idem študovať do Tianjinu. Je to mesto, ktoré nachádza približne 200 kilometrov od Pekingu, má 15 miliónov obyvateľov. Musím premostiť pauzu medzi maturitou a univerzitou, aby som nezabudol a aby mi to stále išlo. Venujem sa jej každodenne.

Kedy si navštívil Čínu a ako si sa tam cítil?

Čínsku ľudovú republiku som navštívil v roku 2019 v rámci Zimného tábora. Bývalí absolventi sa buď priamo v Číne nachádzali alebo ju už navštívili a opísali mi ju. Keďže čínštinu študujem a venujem sa jej, vedel som do čoho idem. Pre typického Európana to bol celoživotný zážitok. Vnímal som ich rozdielnu kultúru a zvyky. Je to úplne niečo iné ako v európskej krajine. Je zaujímavé zažiť to, vieme si všetko porovnať od toho ako žijú ľudia, cez architektúru až po jedlo.

Zimný tábor každoročne to organizuje Tianjinská univerzita. V roku 2019 si vybrali desať žiakov, ktorí šli do Číny. Boli sme tam od 14. decembra 2019 do 18. januára 2020. Zažili sme si aj čínske Vianoce a Čínsky nový rok. Každý deň počas pracovného týždňa sme chodili na výuku a víkendy sme mali voľné. Tréningovo sme okúsili, ako bude náš život vyzerať, keď budeme študovať na univerzite v Číne.

Aké boli Vianoce a Čínsky nový rok?

Na Vianoce si síce zavinšujú, ale až tak ich neoslavujú. Oslava príchodu nového roka je, dovolím si tvrdiť, jeden z najdôležitejších sviatkov, čo sa týka Číny. Sú veľmi poverčiví a riadia sa zvieracím horoskopom. Počas novoročných osláv bola všade v meste výzdoba, lampióny, vlajky, všetci v uliciach tancovali a spievali. Slávia to tam veľkolepo.

Čo ťa na tomto jazyku zaujalo najviac?

Hlavne znaky a písmo, keďže nepíšu latinkou, ale majú znaky. Zaujímavé je to, že každý znak má mnoho hlbokých významov. Čínština je tónový jazyk, je tam dôležitá práca s hlasom a sluch. Uvádza sa, že majú až 100-tisíc znakov. Pre bežného používateľa stačí 6-tisíc znakov na jazykovú znalosť úrovne C1. Fascinujú ma znaky a ťahy, akými to píšu. Taktiež ma fascinuje, ako to vývojovo prešlo z histórie, najskôr videli nejaký objekt, nakreslili si znak, teraz sa to vyformovalo tak, aby hovorovú čínštinu mohli používať bežní ľudia. Znaky z minulosti v porovnaní so súčasnými znakmi sú diametrálne odlišné. Aj keď naučiť sa to je stále náročné. Tento jazyk sa nedá z ničoho odvodiť. Kto v Číne neovláda čínštinu, nebude si vedieť domyslieť kontext, pretože nebude rozumieť.

A čo ťa zaujalo na Číne?

Z hľadiska architektúry, respektíve kultúry, majú v značnej miere zachované pamiatky. Napríklad Zakázané mesto v Pekingu alebo rôzne paláce. Síce ich zrenovovali, ale všetko ostalo tak, ako bolo. Páči sa mi, že si vážia architektúru. Majú ju veľmi majestátnu a honosnú v rámci celého územia Číny. A samozrejme, zaujalo ma aj jedlo. Jedlo sa delí podľa toho, v ktorej časti sa nachádzate. Je zaujímavé cestovať po Číne a ochutnávať. Vedia ho prispôsobiť danej časti. Prevládajú pikantné jedlá, ale nie je to niečo, s čím sa stretávame na Slovensku. Nevyrovnajú sa tomu ani čínske reštaurácie u nás.

Čo považuješ za najväčšie úspechy počas tvojho štúdia?

Jeden z najväčších úspechov je udelenie vládneho štipendia čínskou vládou na príslušnú univerzitu a aj samotné prijatie na univerzitu do Číny. Nie je to jednoduché, nepodarí sa to každému a bolo potrebné päť rokov tvrdo pracovať, aby sa to podarilo. Dôležité sú študijné výsledky, mimoškolské aktivity a iné iniciatívy, či už na čínskej ambasáde v Bratislave alebo priamo na súťažiach. Už v prvom ročníku som vedel, kam by som chcel ísť, takže som na tom tvrdo pracoval.

Ako prebiehalo prijímacie konanie na univerzitu?

Rozhovorom s dekanátom príslušnej univerzity. Tým, že máme priamu spoluprácu s univerzitou, tak nás berú trochu inak. Rozhodujúcim faktorom je vykonanie písomnej a ústnej maturitnej skúšky z čínskeho jazyka, ktorá je povinná na našom gymnáziu povinná úrovni C1. Označuje sa to ako HSK 5, z prekladu je to certifikovaný test čínskeho ministerstva školstva. Tento test je ekvivalentom ku úrovni C1 v rámci iných jazykov. Výsledky testu sa doručia na univerzitu. Nie je dôležité to, že sme študenti tohto gymnázia, najdôležitejšia je maturita.

Aké sú tvoje pocity pred odchodom do Tianjinu?

Je mi to aj trochu ľúto, ale len z toho hľadiska, že najbližšie sa vrátim domov budúci rok v lete. Idem na šesťročné štúdium, ale po roku sa stále vrátim domov od polovice júna do konca augusta. Jeden celý rok neuvidím kamarátov a rodinných príslušníkov. Teším sa, lebo viem, že to robím pre seba. Ak všetko dobre dopadne, tak to raz zúročím tak, aby som bol spokojný. Kráti sa to, ale nemyslím na to, že by som mal smútiť, mám veľa vecí, ktoré musím pred odletom vybaviť. Je to hektické obdobie, takže to na mňa doľahne asi až dva dni pred odletom.