FOTO: Viete, ako vzniká pivo? Pozrite si zaujímavý proces výroby obľúbeného nápoja

Martina Dovjaková
•
16 november 2023, 15:00

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako vzniká jeden z obľúbených nápojov, tekutý chlieb, ktorý spríjemňuje nielen letné večery? Áno, hovoríme o pive. Vďaka Pivovaru Šariš, ktorý sa nachádza vo Veľkom Šariši v Prešovskom kraji, sme sa mohli podrobne pozrieť na celý proces výroby piva a teraz sa to dozviete aj vy! Pivovarom nás počas návštevy sprevádzal skúsený sládok Martin Mathia.

Prvé pivo bolo v tomto pivovare vo Veľkom Šariši uvarené 28. mája 1967. Pri výrobe sa dnes využíva jačmeň, ktorý je pestovaný výhradne na Slovensku. Ako informuje Martin Mathia, sladovnícky jačmeň je zvážaný z celého Slovenska podľa potrieb výroby a dodávatelia pre pivovar pestujú presne tie odrody jačmeňa, ktoré potrebujú. Jačmeň je po dovoze vytriedený na prvú, druhú triedu a zadinu, ktorá slúži na ďalšie spracovanie ako krmivo.

Začiatok celého procesu

Celý proces začína pri máčaní jačmeňa vo vode. „Namáčanie trvá približne 24 hodín, je tam aj vzdušná pauza, aby sme zrno neutopili, keďže je živé,“ uvádza sládok Martin Mathia. Takéto namočené zrná sa ďalej presúvajú na posuvnú hromadu, na ktorej klíčia päť dní. Obracače posunú medzeru na posuvnej hromade raz za 12 hodín. V tomto bode je dôležité, aby zrná nepreklíčili veľmi, no na druhej strane ani málo. V určitej fáze je dôležité zastaviť rast, aby boli vo vnútri zrna všetky potrebné látky na výrobu piva.

Galéria: 19 fotiek

„Obracače zrná posúvajú, lebo ich korienky sa dokážu prepliecť tak, že ak by sa nerozrušili, bolo by veľmi náročné manuálne ich od seba oddeliť. Dodržiava sa tu teplota a vlhkosť, aby korienky boli presne ako potrebujeme,“ vysvetľuje Martin Mathia. Keď je zrno na piaty deň správne naklíčené, na zastavenie rastu nastupuje ďalší proces, ktorým je sušenie alebo inak povedané hvozdenie.

Sušenie trvá rovnako ako máčanie, teda 24 hodín. Po tomto procese vznikne hotový slad, ktorý je zbavený klíčkov, pretože klíčky sú veľmi horké. „Slad sa to volá preto, že zrno je fakt sladké a premieňajú sa v ňom škroby na cukry,“ vysvetľuje Mathia. Ak by ste si to chceli lepšie predstaviť, opisovaný proces môžeme prirovnať k tomu, keď si doma pripravujete klíčky. Rozdiel je v tom, že v pivovare potrebujú toto klíčenie v určitom čase zastaviť. V tomto stave je hotový slad takmer pripravený pre varňu.

Namiešané pomery sladov sú základom piva

Pred samotnou varňou je na rade leštenie a šrotovanie zŕn. Zošrotované zrná idú do zásobníka na šrot a presne navážená dávka sa s vodou rozmieša v rmutovacom kotli. A tu už nastáva ohrev. V tomto kotli si namiešajú pomery sladov tak, aby dokázali vytvoriť jednotlivé brandy. Tento bod tvorí absolútny základ piva.

Galéria: 19 fotiek

„Vystieranie je rozmiešanie šrotu s vodou pri určitej teplote a rmutovanie je jeho postupné zahrievanie podľa receptúry. V tomto kotli sa vnútro zrna vo vode rozpustí. Zahrievanie slúži na to, aby sme to dokázali efektívne rozpustiť. Vnútro sa rozpustí, no zostanú tam pluchy, teda vonkajšok zrna,“ informuje Martin Mathia.

Pluchy v sebe majú látky, ktoré pivu pomáhajú no na druhej strane mu aj škodia. Preto je potrebné pluchy oddeliť pomocou scedzovacej kade, ktorá má v spodnej časti sito na zachytenie pluchov. Hneď vedľa je mladinový kotol, do ktorého ide sfiltrovaná mladina, teda produkt, ktorý bude neskôr pivom. V tomto kotli sa pridáva chmeľ a spolu s mladinou sa varí. Podľa Martina Mathiu je chmeľ korením piva a každý chmeľ má určité vlastnosti, určitú chuť. Je veľmi dôležité nájsť správny balans. Z chmeľu sa vyluhujú horké látky, no v ďalšom procese by škodil, preto je potrebné ho odstrániť.

„Odstránime ho tak, že pivo napustíme do vírivej kade, ktorá má klenuté dno. Ďalej potrebujeme skoro hotové pivo schladiť, pretože po schladení do neho pridávame štvrtú základnú surovinu, kvasnice. Kvasnice by 100 stupňov Celzia nezniesli, takže pivo schladíme na približne 10 až 12 stupňov Celzia, podľa danej receptúry a pridávame do neho kvasnice,“ dodáva sládok Martin Mathia.

Štvrtá základná surovina – kvasnice

Kvasnice predstavujú hustú hmotu, ktorá vyzerá ako puding. V Pivovare Šariš si kvasnice vyrábajú sami. Alkoholické a nealkoholické pivo vyrábajú s dvoma rozdielnymi druhmi kvasníc. Alkoholické spracujú cukor, premenia ho na oxid uhličitý a alkohol, nealkoholické sú špeciálne v tom, že spracujú len určité druhy cukru a v mladine sa tým pádom obmedzí tvorba alkoholu.

Od tohto bodu sa zmení názov mladina na pivo, ktoré sa necháva kvasiť v tankoch. Tanky v tomto pivovare majú 18 až 20 metrov a sú chladené. „Pivo musíme chladiť preto, aby nezačalo nekontrolovane kvasiť, potrebujeme v ňom udržať podmienky. Každý brand, ktorý máme, má vlastný spôsob chladenia tak, aby sme tam dosiahli parametre charakteristické pre danú značku.“

V pivovare je dokopy 22 tankov a počas letnej sezóny sú všetky plné. Po kvasení je pivo presunuté do ležiackej pivnice, z ktorej vznikol názov ležiak. V začiatkoch pivovaru trval celý proces výroby piva 70 dní, momentálne sa skrátil na približne tri týždne. V ležiackej pivnici si pivo odleží, lepšie sa nadviaže oxid uhličitý a posledné kaly, ktoré sú v pive, klesnú na dno a je z neho číry nápoj ako ho poznáme.

Galéria: 19 fotiek

„Po odležaní ho musíme schladiť, aby sme počas filtrácie odbúrali chladový zákal. Pridávame do neho kremelinu, na ktorú sa nadviažu ešte zvyšky kvasníc a všetky jemné kaly. V minulosti sa pivo nefiltrovalo. Po tomto bode ide do pretlačných tankov, kde je hotové pivo na stáčanie a to už ide ako konečný produkt do fliaš, sudov, plechoviek alebo cisterien,“ vysvetľuje sládok.

A od tohto bodu si ho už môže vychutnávať každý milovník piva. Čo hovoríte na tento náročný, no zaujímavý proces výroby? Ešte by sme radi pripomenuli, že cenosillicafóbia je strach z prázdneho pivného pohára, čo možno nemáte, no netreba to riskovať.