Z Vysokých Tatier do Laponska: Odišli sme, pretože chceme s našimi psami žiť uvoľnenejší život


Foto: Z Vysokých Tatier do Laponska: Odišli sme, pretože chceme s našimi psami žiť uvoľnenejší život
Galéria: 9 fotiek
Foto: Instagram/skybaem

Emma a Marcel sú úžasní mladí ľudia, ktorí milujú hory, prírodu a svojich piatich psov. Žili vo Vysokých Tatrách, no rozhodli sa odísť na približne 3-tisíc kilometrov vzdialené miesto. Ani pre nich to nebolo jednoduché rozhodnutie, ale donútili ich k tomu napríklad aj neustále sprísňujúce podmienky pohybu so psom v národných parkoch. Táto energická dvojica v rozhovore prezradila, ako prebiehali prípravy na odchod s piatimi psami, aké majú v Laponsku zamestnanie, ako sa im v tomto krásnom fínskom kraji darí, ale aj mnoho ďalších zaujímavých informácií.

Kedy ste sa rozhodli pre odchod zo Slovenska?

Ja som mal takú myšlienku, že by som chcel niekam takto odísť, v hlave už približne tri alebo štyri roky. Nemal som pri sebe toho správneho človeka. Keď som spoznal Emmu, tak sme sa asi po mesiaci vzťahu rozprávali a zhodli sme sa, že by sme chceli skúsiť život na severe. Nedávali sme tomu nejakú veľkú váhu. Nevedeli sme, že to príde takto skoro a že sa do toho takto skoro pustíme.

Prečo ste sa rozhodli odísť z Vysokých Tatier a celkovo zo Slovenska?

Lebo sme s našimi psami chceli žiť uvoľnenejší život. Slovenská republika a hlavne Vysoké Tatry a národné parky sprísňujú podmienky pohybu so psom. V budúcnosti to bude ešte horšie. Človek so psom má v národných parkoch veľmi obmedzené možnosti. Keďže máme päť psov, stretávali sme sa s rôznymi reakciami, nielen s dobrými, ale aj so zlými. Nechceli sme sa s ostatnými počas prechádzok hádať.

Máme veľmi radi Slovensko, ale nič dobré tam na nás nečakalo. Už dávnejšie som mal ponuky na takúto prácu, ale čakal som na správneho človeka. Taktiež som nechcel dať výpoveď zo svojho predošlého zamestania, nechcel som opustiť svoju komfortnú zónu. Keď som dostával dané ponuky, vedel som, že ešte nie je čas na život, aký žijem teraz. Počas zimy sme mali s Emmou projekt Husky day, ponúkali sme jazdu v záprahu na saniach. Definitívne sme sa rozhodli práve počas tohto projektu v decembri alebo v januári, keď bolo sedem stupňov Celzia a pršalo. Povedal som si, že toto je moja posledná zima na Slovensku. 

Aké zamestnanie ste mali na Slovensku? 

Ja som pracoval šesť rokov pre počítačovú firmu, pracoval som z domu. Šesť rokov som mal pocit, že nechodím do práce. Väčšinou som mal nočné služby, na ktorých som spal. Cez deň som taktiež mohol chodiť venčiť psy a robiť ďalšie aktivity. Bola to vysnená práca na to, aby som mohol tráviť veľa času so psami. Nikdy som si nemyslel, že toto zamestnanie zmením. Emma bola popri štúdiu inštruktorka zimných športov a občas sme, skôr len pre radosť, chodili pracovať na Chatu pri Zelenom plese. Pre radosť hlavne preto, že sme tam mohli zobrať psy a boli tam úžasní ľudia.

Prečo práve Laponsko?

Z tých zím, ktoré boli vo Vysokých Tatrách, som mal doslova depresie. Keď sme mali náš projekt Husky day, tak bol rezervovaný skoro každý deň od decembra do marca. Pred spaním som sa modlil, aby boli aspoň dva stupne Celzia pod nulou, aby som mohol zobrať psy a ísť na sane. Presne vtedy sme si povedali, že toto nie je pre nás. Vybrali sme si miesto, ktoré, aj napriek tomu, ako veľmi je zničená naša planéta, je jediné garantované miesto v Európe, kde je zatiaľ sneh a mráz. Laponsko je asi najznámejšie svojím životným štýlom. Je domovom snežných psov, sú tu pre nich neuveriteľné podmienky. Všetko, čo patrí k naozajstnej zime, je práve v Laponsku, a preto sme tu. 

Ako dlho ste plánovali odchod?

V januári sme si povedali, že ideme a čakali sme, kým Emma dokončí školu. V júni sme odišli. 

Čo všetko ste museli pred odchodom zariadiť?

Kúpili sme si spoľahlivé auto, ktoré zvládne naozajstnú zimu a všetky podmienky v Laponsku. Emma musela skončiť školu, ja som musel dať tri mesiace vopred výpoveď v zamestnaní. Taktiež som predal svoje staré auto, svoj bicykel, aj Emma predala nejaké svoje veci a boli sme u lekárov na vyšetreniach. Aj keď sme nemali zdravotné problémy, chceli sme si byť stopercentne istí, keďže tu je najbližšia nemocnica vzdialená 300 kilometrov. Zbierali sme si peniaze, vybavili psom pasy a potrebné očkovania a kúpili sme nejaké potrebné veci aj pre nás.

Ako dlho trvalo vybavenie vecí/dokumentov na Slovensku a samotné odcestovanie?

Nič extra sme nevybavovali, v Laponsku nič navyše nevyžadujú. Potrebovali sme len očkovania a pasy pre psy. Dôležité boli aj pracovné zmluvy z Laponska, aby som mohol zariadiť moju výpoveď. Nové pracovné zmluvy nám prišli v marci, vtedy som dal aj výpoveď v mojej starej práci. Ešte sme si potrebovali skôr zabezpečiť trajekt. Museli sme zohnať loď, ktorá by preniesla naše psy. Samotné balenie trvalo tri dni s prestávkami.

Môžete opísať celú cestu až do Laponska?

Nebolo to také náročné, ako sme očakávali. Keďže sme šli s piatimi psami, chceli sme každé dve až tri hodiny zastavovať, aby sa vedeli trochu prejsť a vyvenčiť. Vzali sme to takým štýlom, ako keby sme šli na výlet. Počas prestávky sme si stále spravili hodinovú prechádzku, varili sme si, grilovali a počas cesty sme navštívili krásne miesta. Celá trasa nám trvala približne štyri dni.

Keď sme odchádzali z Tatier, tak sme prestali plakať až v Poľsku. Od rodiny sa nám odchádzalo veľmi ťažko. Toto jediné by som vymazal. Nechcem ani pomyslieť na to, aké ťažké to pre nás bolo.  

Bolo to so psami náročné?

Zvládli to ešte lepšie ako my. Bol som prekvapený, ako dobre to zvládli. Nemuseli sme riešiť ani jeden jediný problém. Keď sme čakali na loď, tak si ich ľudia fotili, ako poslušne čakajú. Cesta loďou trvala dve a pol hodiny, tam si veľmi oddýchli, mali vlastnú kajutu, každý mal vlastnú posteľ. 


Zamestnanie a ubytovanie ste mali vopred dohodnuté alebo ste všetko riešili na mieste?

Ubytovanie a zamestnanie sme mali vopred dohodnuté. Mali sme viac takýchto pracovných možností, lenže niekde ľudia pracujú za jedlo, niekde za ubytovanie, nie všade sú ľudia platení. My máme ubytovanie zadarmo a máme platenú pozíciu. Mali sme na to veľké šťastie. Ubytovanie nám sprostredkoval zamestnávateľ, bývame v aljašskej kabíne. Nemá vodu, má iba elektrinu, kuchyňu, obývačku a spálňu. 

Koľko približne vás vyšla cesta do Laponska?

Ani sme to nepočítali, tankovali sme asi päť alebo šesťkrát plnú nádrž. V týchto cenách je to asi 120 eur. Trajekt stál približne 150 eur, občas sme si kúpili potraviny a najedli sme sa aj na lodi. Cesta nás vyšla približne tisíc eur. A to sme šli za prácou, na výlet by som sem asi nešiel, vyšlo by to veľmi draho. 

Čo je momentálne vaším zamestnaním? 

Pracujeme v kenneli (chovateľská stanica), kde sú saňové psy. Treba sa o nich starať celoročne, my sme tu presne na to. Staráme sa o nich, kŕmime ich, venčíme, češeme, staviame im nové búdy, opravujeme koterce. Robíme všetko, čo sa týka starostlivosti o tieto psy. Pozícia sa nazýva husky handler, ale v novembri sa nám pozícia zmení na husky guide, pri ktorej budeme psy trénovať. Teraz sme len handleri, pretože nič iné sa v tomto ročnom období so psami nedá robiť, len sa o nich starať.

Ako na vás zatiaľ tento kraj pôsobí?

Je to “wild, wild North”. Je tu taká divočina, že najbližší obchod máme od nášho bývania vzdialený 80 kilometrov, policajná stanica je vzdialená približne 350 kilometrov. Ak by sa nám v tomto ročnom období pokazilo auto, museli by sme čakať do novembra, keď sa ľudia vrátia z dovolenky. Na štyri kilometre štvorcové sú tu dvaja ľudia. Nám to vyhovuje. Keď sme volali s naším nadriadeným, hovoril nám mínusy zamestnania v tejto lokalite, napríklad, že tu nie sú reštaurácie, bary, ľudia, ale my sme z toho boli nadšení. Toto sme hľadali, nechceme ruch veľkomesta, chceme pokoj, nikoho nestretnúť na prechádzke. Jediné, čo tu stretneme, sú soby alebo iná divá zver. Tento kraj je úplná rozprávka. 

Čo vás najviac prekvapilo? 

Marcel: Mňa najviac prekvapilo, ako je tu počas leta teplo a koľko je tu komárov. Každý nám hovoril, že v Laponsku sú počas leta komáre. Je tu neuveriteľne veľa komárov a hmyzu. Dosť to človeka otravuje, nedá sa ani prechádzať so psami, nedá sa robiť nič. Nemám rád hmyz a vadí mi to. Na druhej strane ma v dobrom prekvapilo, aký systém sme si tu hneď našli a ako to všetko zvládli naše psy. 

Emma: Prekvapilo ma, že nikto tu nepracuje počas leta. Aj domáci väčšinou odchádzajú na leto preč. Servisy, úrady a ambulancie sú zavreté dva alebo tri mesiace. Potrebovali sme si vybaviť dôležité dokumenty vo Fínsku a ani to sa tu počas leta nedá poriadne riešiť. Museli sme cestovať do veľkého mesta Rovaniemi, ktoré je od nášho ubytovania vzdialené 350 kilometrov, aby sme to vybavili. Bol to jeden z mála úradov, ktorý bol otvorený aj počas leta. Je to niečo, na čo sme neboli zvyknutí. V dobrom ma prekvapilo, aké je to tu divoké. Niektoré dedinky tvoria napríklad len dva domy. Všade je príroda, potešilo ma, aké je to tu krásne. 

Kde momentálne bývate a kde nechávate psy počas pracovnej doby?

Naša aljašská chatka sa nachádza priamo v areáli, v ktorom pracujeme. Do zamestnania nemusíme dochádzať, ak jeden z nás pracuje a druhý má voľno, tak sa navzájom vidíme. Naše psíky sú v jednom z veľkých kotercov, ktoré sa v tomto areáli nachádzajú, vidíme ich z okna chatky. Na prechádzku s nimi chodíme dvakrát do dňa. 

Plánujete skúsiť aj ďalšie krajiny alebo vám Fínsko, a teda konkrétne Laponsko, učarovalo tak, že tam zatiaľ plánujete ostať?

Máme výhodu, že sme sa dostali do oblasti Enontekiö, je to oblasť, ktorá ma hranice so Švédskom, približne 15 minút jazdy, a Nórskom, približne 30 minút. Určite chceme objavovať aj Švédsko a Nórsko. Už sme aj začali napriek tomu, že máme momentálne veľa práce. Plánujeme navštevovať okolité pohoria, na jeseň budeme mať dovolenku a plánujeme navštíviť napríklad nórske Lofoty a národné parky. Ešte nevieme, kde sa usadíme. V Laponsku sú najlepšie podmienky pre snežné sane a skútre.

V Nórsku nie sú dobré podmienky na záprah, keďže je tam veľa skál a ľadu. Sú tam rôzne chovné stanice so psami, ale Nóri sú svojskí a málokedy súhlasia s tým, aby si človek priniesol aj vlastného psa. Taktiež mám pocit, že Nóri berú psa iba ako nástroj na zarábanie. Psy sú na retaziach, nie v kotercoch a mne osobne sa to nepáči. Švédsko je rovnaké ako Fínsko, dokonca sa tam smie viac vecí. Momentálne ale plánujeme ostať v Laponsku, je to tu pre nás veľmi výhodné, aj čo sa týka finančnej stránky, aj pracovnej. Aj pre psy je to veľmi kvalitné prostredie. 

Ako často budete navštevovať Slovensko? 

Na spomínanej pozícii husky guide má väčšina ľudí počas leta tri až štyri mesiace dovolenky. Chceme to takto robiť aj my, teraz sme prišli preto, aby sme sa lepšie spoznali so psíkmi. Na pozícii, ktorá nás čaká, budeme pracovať od septembra do mája, ostatné mesiace budeme mať dovolenku. Plánujeme každé leto tráviť cestovaním, dovolenkami a návštevami Slovenska.

Ak by vás zaujímali dobrodružstvá tejto sedemčlennej skupinky, sledujte ich na Instagrame na tomto a tomto odkaze


Podporte nezávislé spravodajstvo a získajte web bez reklám.

Podporiť

Dočítať článok zadarmo


Prečítajte si viac: