Úspešná bežkyňa do schodov Kamila Chomaničová: Počas jedného tréningu vybehnem 200 a viac poschodí

Martina Dovjaková
•
12 december 2023, 15:00

Kamila Chomaničová sa venuje zaujímavému športu, ktorým je beh do schodov alebo towerrunning. Vo svete a na Slovensku je veľmi úspešná a získava ocenenie za ocenením. Naposledy sa vo finále svetového pohára – Shanghai Tower Race (3. najvyššia budova na svete) umiestnila na 13. mieste a v celkovom hodnotení Svetového pohára zakončila sezónu na striebornej priečke ako druhá najlepšia bežkyňa do schodov vo svete.

Táto úspešná športovkyňa pochádza z obce Kolonica v okrese Snina, v Bratislave pôsobí ako odborná pracovníčka zodpovedná za antidopingové vzdelávanie, ale je aj dopingová komisárka. Kamila nám prezradila, ako sa k tomuto športu dostala, ako často trénuje a aj to, ako spája zamestnanie a tréningy. Prečítajte si zaujímavý rozhovor s úspešnou slovenskou športovkyňou.

Kedy ste sa towerrunningu začali venovať a ako ste sa k tomuto športu dostali?

Towerrunningu som si prvý raz vyskúšala v roku 2014. Na preteky ma zavolal jeden z mojich kamarátov. Beh do schodov ma natoľko zaujal, že som začala hľadať, kde sa konajú ďalšie preteky. Začala som viac trénovať a za cieľ som si dala čo najlepšie sa umiestniť na majstrovstvách Slovenska. V roku 2015 sa mi na mojich prvých majstrovstvách Slovenska podarilo zvíťaziť. Vôbec som to nečakala, pretože tam vtedy bežalo viacero skvelých bežkýň, ktoré by ma v klasickom behu “strčili do vrecka”. Následne som sa začala obzerať aj po pretekoch za hranicami Slovenska.

V čom je tento šport iný? Čím vás zaujal?

Ide o veľmi komplexný šport, kde je potrebné využiť silu rúk i nôh, rýchlosť, obratnosť aj vytrvalosť. Každé preteky v behu do schodov sú iné, a to sa mi na tom páči. Najdôležitejší je samozrejme počet poschodí, no potom tu máme parametre samotného schodiska. Či už ide o výšku schodov, počet schodov na poschodie, smer otáčania, zábradlie (jeho výška a typ úchopu), obrátky, alebo veľkosť platformy na poschodiach.

Ďalšou motiváciou venovať sa towerrunningu bolo pre mňa to, že preteky sa konajú v najznámejších a najvyšších budovách na svete, s čím je spojené cestovanie a spoznávanie nových krajín.

Ako prebieha vaša príprava na preteky?

Snažím sa trénovať minimálne päť až šesťkrát do týždňa, z toho aspoň dva, niekedy aj tri tréningy sú na schodoch. To ale závisí od toho, aké preteky ma v najbližšej dobe čakajú. Pokiaľ to majú byť dlhé schody (50 a viac poschodí), nabiehavam na schodoch viac objemu. Tréning je dlhší, nabehám viac poschodí, znižujem intenzitu. Počas jedného tréningu vybehnem 200 a viac poschodí. Ak ma čakajú naopak krátke preteky, zaraďujem viac intervalových tréningov, či už na atletickej dráhe alebo na schodoch. Tieto tréningy sú vo vyššej intenzite a nižších objemoch. Okrem toho zaraďujem do tréningového plánu aj fitko a v lete i bicykel.

Z Vysokých Tatier do Laponska: Odišli sme, pretože chceme s našimi psami žiť uvoľnenejší život

Na Slovensku nemáme také vysoké budovy ako vo svete, kde teda trénujete?

V Bratislave sa mi podarilo vybaviť vstup na tréningy do Tower 115 a Nivy Tower, kde mám k dispozícii 27, resp. 28 poschodí. Pri takomto počte poschodí sa už dá aj celkom solídne trénovať. Jasné, že je to v porovnaní s vysokými mrakodrapmi nič. Avšak využívam čo mám. Zrejme aj kvôli tomu si viac verím v pretekoch, kde sa beží menší počet poschodí.

Ktorý pretek bol podľa vás najnáročnejší?

Najnáročnejšie schodisko, aké som doteraz súťažne bežala, bolo schodisko v Ostankino tower – televízna veža v Moskve. Išlo o železné a veľmi strmé schody v úzkom priestore, miestami som mala pocit, že leziem po rebríkoch.

Je náročné spájať tento šport s vaším povolaním? Ako to kombinujete?

Pracujem v Antidopingovej agentúre SR, kde pôsobím ako odborná pracovníčka zodpovedná za antidopingové vzdelávanie, ale som aj dopingová komisárka. V rámci náplne práce vzdelávam v oblasti antidopingu športovcov, trénerov i širokú verejnosť. Ako farmaceutka mám na starosti aj konzultácie ohľadom liekov a doplnkov výživy. A ako dopingová komisárka chodievam aj na súťažné i mimosúťažné dopingové kontroly. Keďže pracujem na plný úväzok, zladiť prácu a tréningy nie je vždy jednoduché. Po práci často idem rovno na tréning – na schody. Bežecké tréningy občas stíham aj pred prácou.

Koľko ľudí v priemere sa zúčastní jednej súťaže?

To závisí od konkrétnych pretekov, lokálne menšie podujatia mávajú zväčša 100 až 300 pretekárov. Preteky svetového pohára sú z hľadiska počtu pretekárov viac obsadené. Napríklad vo finále svetového pohára v Shanghai štartovalo viac než 2 000 pretekárov.

Čo je podľa vás dôležité nepodceňovať počas prípravy?

Samotnú prípravu netreba podceniť (smiech). Ak sa chce človek na preteky poriadne pripraviť, treba makať. Nevyhnutné je samozrejme počúvať signály tela, dávať si pozor a predchádzať zraneniu či pretrénovaniu.

Netrápia vás problémy so zdravím? Napríklad s kolenami a podobne.

Pred pár rokmi ma potrápili posunuté platničky. Nevýhodou pri behu do schodov je totiž to, že ak sa tomu človek venuje profesionálne, musí si dávať pozor na chrbticu. Pri tréningu na schodisku točivom iba do jednej strany totiž hrozí jednostranné preťaženie a vznik disbalancií. Ideálne je striedať pravotočivé aj ľavotočivé schodisko. S kolenami nemávam problémy, iné by to bolo ak by som behávala aj dolu schodmi – pri tom kolená trpia viac. Aj to je dôvod prečo počas tréningov bežím hore, ale smerom dole používam výťah.

Čo považujete za váš osobný rekord? Najlepší výkon, čas alebo niečo podobné.

Za najlepší výkon považujem víťazstvo v jednom z kôl tohtoročného svetového pohára – v španielskom Benidorme. Mala som o sekundičku lepší čas než druhá, veľmi dobrá pretekárka z Nemecka. Veľmi si však cením aj 5. miesto z minuloročných pretekov v behu na prestížny Empire State Building a taktiež celkové víťazstvo vo Svetovom pohári za rok 2022.

[photo]3496[photo]

Koľkých súťaží sa v priemere zúčastníte za rok?

Ročne to je približne 15 – 20 towerrunnigových pretekov.

Aká súťaž vás čaká najbližšie?

Akurát sa skončila sezóna, koncom novembra sa konalo finále svetového pohára v čínskom Shanghai. Trošku si oddýchnem a od nového roka sa začnem poctivo pripravovať na novú sezónu. Prvé preteky by som mala mať začiatkom februára v Dubaji.

Keďže ide o šport, ktorý mnoho ľudí nepozná, má podľa vás vo svete rovnaké uznanie ako iné, známejšie športy?

Nejde o olympijský šport a v krajinách, ktoré nedisponujú vysokými budovami, towerrunning verejnosť takmer vôbec nepozná. Aj to je dôvod, prečo towerrunning nemá také uznanie ako iné populárne športy. Verím však, že časom sa to zmení. V roku 2024 bude na Slovensku towerrunningový pohár. Naprieč Slovenskom sa bude konať šesť pretekov. Aj takouto formou sa Slovenská asociácia v behu do schodov v spolupráci so Športovou Nadáciou Kotrmelec snaží spopularizovať towerrunning na Slovensku.

Koľko športovcov zo Slovenska sa venuje towerrunningu?

Preteky v behu do schodov si na Slovensku vyskúšalo už veľa športovcov. Každoročne sa tu koná viacero pretekov. K najznámejším pretekom na Slovensku možno zaradiť UFO vertical sprint, Beh na vežu Baziliky sv. Jakuba v Levoči či Run up v Banskej Bystrici. Na medzinárodných podujatiach sa pravidelne zúčastňuje približne pätica Slovákov.

Máte nejaký cieľ, ktorý sa vám zatiaľ nepodarilo dosiahnuť?

Takých cieľov je viac, no nebudem všetko prezrádzať. V budúcom roku by som sa chcela kvalifikovať na majstrovstvá sveta, ktoré by sa mali konať v Taipei na Taiwane.