FOTO: Rudolf Ľuník z Giraltoviec sa objavil v známych filmoch ako komparzista

Martina Cigľárová
•
28 február 2024, 17:00

Vo filmoch Johankino Tajomstvo, Perinbaba a dva svety či Posledná légia môžete v komparze vidieť aj Giraltovčana Rudolfa Ľuníka. Ako sa mu kinohity natáčali?

Perinbaba a dva svety je slovensko-český film režiséra Juraja Jakubiska, ktorý je pokračovaním kultovej vianočnej rozprávky Perinbaba z roku 1985. Od uvedenia „jednotky“ trvalo takmer 40 rokov, kým sa do kín dostala aj dlho očakávaná „dvojka“.

Film mal mať premiéru už pred niekoľkými rokmi, ale proces sa predĺžil pre problémy s krádežou pamäťových kariet s natočenými zábermi a zálohovanými materiálmi, ktoré štábu zmizli priamo z hotelovej izby. Decembrovú premiéru druhej časti kultového hitu si však mnohí milovníci rozprávky nenechali ujsť. V komparze sa objavil aj Rudolf Ľuník z Giraltoviec.

„Ponuka hrať v pokračovaní Perinbaby ma veľmi potešila. Jakubiskove filmy mám rád, a to nielen Perinbabu, ale aj ďalšie. Filmovať sa začalo ešte v roku 2016 a nakrúcalo sa na rôznych miestach. Celkovo som sa zúčastnil dvadsiatich filmovacích dní,“ prezradil Rudolf.

Viacero rolí

„Perinbaba a dva svety je môj tretí film. Mal som možnosť byť pri filmovaní priamo na pľaci a za kulisami som sa stretával i s pánom Jakubiskom. Najprv som bol svadobný hosť, potom dráb, ktorý bičuje korbáčom poddaného,“ spomína si Rudolf.

Pokyny mu k výkonu trestu vydával primátor Kežmarku. „Pán Ferenčák hral v tej sekvencii prísneho sudcu. V Gelnici som bol členom v pohrebnom sprievode. A v niekoľkých scénach som stvárňoval obyčajných ľudí.“ Najviac času strávil počas natáčania v Kežmarku, Gelnici a Markušovciach.

Dominika hľadala na Facebooku parťáka na túru, nevedela, že si našla manžela

Náročné zasnežené dni

Filmovacie dni začínali skorým ranným budíčkom, nasledovala príprava kostýmov a pokyny od skriptérov a išlo sa naostro filmovať. „Bola to celodenná záležitosť, lebo niektoré scény sa museli opakovať aj pätnásťkrát. Bolo to náročné, keďže som do Kežmarku či Gelnice každý deň dochádzal,“ prezradil o svojich filmových skúsenostiach.

Počas prvých štyroch dní nakrúcania pod Tatrami vraj poriadne vymrzol. „Hneď pri prvej klapke v prvý deň nakrúcania sa na námestí v Kežmarku rozsnežilo. Štáb mal na úvodnú scénu pripravený umelý sneh, ale ten nebol nutný, keďže padal z neba prírodný. Všetci v štábe sa zhodli na tom, že je to pre film dobré znamenie.“

Pán Jakubisko bol podľa neho veľký profesionál s citom pre detail. „Niektoré scény sa opakovali niekoľkokrát, až kým nebol s konečným výsledkom spokojný. Nielen štáb a komparzisti, ale aj hlavní herci niekedy drkotali pred kamerami zubami. Keď padla úplne posledná klapka, prišiel sa nám všetkým z komparzu poďakovať a bolo vidno, že má radosť z dobre vykonanej práce. Pracovať na takomto nadčasovom projekte s celosvetovo rešpektovaným režisérom je pre mňa dobrá a zaujímavá skúsenosť,“ teší sa.

Film si pozrel viackrát

Premiéru filmu si pozrel podľa vlastných slov trikrát po sebe. „Po prvý raz som si Perinbabu a dva svety pozrel v Prešove a bol som prekvapený, akým smerom sa dej uberal. Párkrát som bol zatlačený do kresla, lebo vidieť samého seba na plátne je zvláštny pocit. Všetky svoje filmy vnímam ako obyčajný divák,“ povedal a priznal, že je sám na seba prísny.

Komparzisti z filmového štábu sa cez sociálne siete dohodli aj na kolektívnej návšteve kina v Spišskej Novej Vsi. „Bolo nás tam asi štyridsať. Film sme si spoločne pozreli, navečerali sa, diskutovali a zaspomínali na časy na pľaci. Nečakane medzi nás prišiel aj hlavný protagonista Lukáš Frlajs. Bolo to veľmi príjemné.“ Po tretí raz si Rudolf film pozrel so svojím synom, ktorý sa veľmi potešil, že vidí svojho otca v kostýme drába s bičom v ruke.

K natáčaniu sa dostal zhodou náhod, bol to už jeho tretí film. Jeho prvým počinom bola zahraničná koprodukcia Talianska a Veľkej Británie nakrúcaná na Spišskom hrade. Išlo o veľkofilm Posledná légia v réžii Dougha Leflera. Zahral si však aj v česko-slovenskej rozprávke Johankine tajomstvo režiséra Juraja Nvotu a dokonca i v televíznej reklame. K zaujímavej činnosti sa dostal náhodne.

„Raz som v pizzerii v novinách našiel inzerát, v ktorom zháňali komparzistov do filmu. Bolo to ešte niekedy v roku 2005, práve do filmu Posledná légia. Zaujalo ma to a napísal som im. Následne ma pozvali na kostýmové skúšky, prišiel som a zobrali ma,“ spomína si. „Ak by bola znova ďalšia taká možnosť a zaujímavá ponuka, veľmi rád by som ju prijal. Komparz vo filme je môj koníček, ktorému sa chcem venovať aj v budúcnosti,“ dodáva.